Z prieskumu Svetového ekonomického fóra vyplýva, že kvalita našich ciest výrazne zaostáva nielen za najlepšími štátmi, ale aj za priemerom. Vzhľadom na to, že zo 137 hodnotených krajín má Slovensko 73. pozíciu (priemer je 68) a fakt, že okrem Česka (hneď za nami na 74. mieste) a Ukrajiny sú všetky okolité štáty o poznanie vyššie. Rakúsko 9. miesto, Maďarsko 62. a nad priemer sa dostali aj Poliaci. Veru, nemáme na čo byť hrdí. Práve naopak! Nielen, že dodnes nemáme ako jediná krajina z EÚ diaľnicou prepojené dve najväčšie mestá krajiny, ale mnohé úseky ľudia právom volajú tankodróm. Začína to v hlavnom meste, ktorému pre nedávne predsedníctvo EÚ pred časom narýchlo poplátali hlavné úseky medzi letiskom a centrom a teraz na veľkú radosť vodičov v Bratislave pracujú na ďalších (fakt to už asi mohlo vydržať do letných prázdnin) a končí na východe SR. Prosto celým Slovenskom sa tiahnu veľmi zlé úseky, pre príklady nik nemusí chodiť ďaleko.
Krásny biznis bez trvalejších výsledkov
Slovensko dá ročne na dopravu do 2,4 miliardy eur. Napriek tomu kvalita našej cestnej infraštruktúry je horšia ako chudobnejších štátoch Ázie a dokonca aj Afriky. Podľa odborníkov dôvodom zlej úrovne našej dopravnej infraštruktúry nie je nedostatok peňazí. Rastislav Cenký, riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo, v prvom rade vidí príčiny v nekvalitnej výstavbe a v malom dimenzovaní ciest na skutočnú záťaž. „Predražovanie stavieb je samostatná kapitola. Tie sú u nás výrazne predražené pri mnohokrát priemernej, alebo nedostatočnej kvalite. Prípadne sa na stavbách používajú materiály a stavebné prvky v nedostatočnej kvalite a nevhodnom zložení,“ priblížil Cenký. Je roky zrejmé, že tento stav viacerým záujmovým skupinám veľmi vyhovuje.
Zlá údržba
Ďalším dôvodom neutešeného stavu našich komunikácií je ich nedostatočná údržba. Cenký tvrdí, že pravidelnou údržbou a opravami malých nedostatkov by sme významne predĺžili životnosť infraštruktúry. Práve to riešenie považuje analytik inštitútu INEKO Ján Kovalčík za najrýchlejšie riešenie súčasnej situácie. „Okrem vyššej kvality vozoviek a mostov, ktoré by vodiči pocítili hneď, by dofinancovanie údržby a opráv zároveň predchádzalo násobne vyšším výdavkom na oneskorenú sanáciu výrazne zdegradovaných ciest či mostov,“ vysvetlil Kovačík.
Nedostatok odborníkov
"Na odborných pozíciách máme čoraz menej odborníkov a čoraz viac politických nominantov a kšeftárov. Systematicky si nevychovávame odborníkov nielen v odborných školách, ale najmä v praxi,“ vyhlásil Cenký.
Často sa stretávajú s tým, že človek na odbornej pozícii, kde by mal dohliadať na správu infraštruktúry, nemá základné znalosti z údržbových procesov a postupov. „Dosadzovanie ľudí bez potrebnej odbornosti iba na základe lojálnosti už preniklo aj na stredné a nižšie riadiace pozície, čo paralyzuje schopnosť kľúčových firiem v rezorte chrániť verejný záujem. Preto neprinášajú výsledky, ktoré by boli adekvátne investovaným zdrojom,“ doplnil Kovalčík.
zdroj: aktuality.sk
