Mercedes sa od svojho vzniku zameriaval predovšetkým na luxusné a športové automobily, takže na počiatku 80. rokov bol jeho najmenším modelom typ W123, teda slávne Piano, ktoré bolo predchodcom triedy E.
Kompaktný sedan a prvý zástupca v nižšej strednej triede s označením 190 bol pre Nemcov cestou do neznáma, značke sa ale tento risk vyplatil. Na konci životného cyklu (v roku 1993) bolo zrejmé, že sa pre najmenší Mercedes rozhodlo viac ako 1,8 milióna zákazníkov.
Prvé vývojové práce na malej limuzíne sa rozbehli už v roku 1974, dizajnové skice prišli o dva roky neskôr a funkčné testovacie prototypy začali jazdiť v roku 1980. Hovorí sa, že Mercedes investoval do vývoja tohto auta až 2,3 miliardy nemeckých mariek.
Nezabudnuteľné sú tiež preteky pilotov formule 1, ktorí si to proti sebe rozdali v identických Mercedesoch 190 E 2.3-16.
Bez otáčkomeru
Na začiatku to bol typický Mercedes, teda pomerne drahé auto, ktoré svojimi cenami atakovalo väčší model W123. 190 bola navrhnutá i postavené veľmi kvalitne, lenže základná výbava bola jedným slovom chudobná. V sérii ste spočiatku nedostali ani pravé spätné zrkadlo, slabšie verzie nemali otáčkomer a také rádio, centrálne zamykanie či ABS boli vždy za príplatok.
Najmenší Mercedes však skutočne zaujal svojou kvalitou a tiež vnútorným priestorom, aj keď na zadných sedadlách sa príliš rozťahovať nedalo. Dosť miesta ste mali len vpredu.
Dnes to môže vyznieť úsmevne, ale v porovnaní s konkurenčnou trojkou z Mníchova pôsobila 190 ako auto z inej planéty. Čierne na bielom sme to nikdy nevideli, ale šepká sa, že vývoj zadnej viacprvkovej nápravy Mercedesu stál viac ako vývoj celej E30.
Zvláštnosťou Baby Benzu bol jediný, centrálne umiestnený predný stierač, ktorý vďaka špeciálnemu mechanizmu zotrel väčšiu plochu ako konkurenčné autá s dvojicou stieračov. Spomínaná zadná viacprvková náprava bola taká dobrá, že ju neskôr (samozrejme s úpravami) prebral aj väčší Mercedes W124 a vďaka nej mali tieto autá veľmi dobré jazdné vlastnosti.
Mercedes posavil hneď niekoľko vývojových prototypov poháňaných elektromotorom a baterkami.
Mercedes 190 tiež prišiel veľmi netradične s bežnou ručnou brzdou umiestnenou na stredovom tuneli, keďže autá s trojcípou hviezdou používali „nožnú“ ručnú brzdu s ovládaním pri ľavej nohe.
Keďže všetky autá niesli označenie 190 (výnimkou boli niektoré exportné modely pomenované ako Mercedes 180), samotný motor ste z názvu tak ľahko neidentifikovali. Veľa ľudí si preto myslelo, že malý sedan má pod prednou kapotou 1,9-litrový agregát. Základom však bol štvorvalec s objemom 1,8 litra, nad nimi boli dvojlitre, prípadne 2,3-litrové zážihové jednoty. Šesťvalce zastupoval typ M103 s objemom 2,6 litra.
Nemožno nespomenúť tiež špeciálne verzie 2.3 a 2.5 EVO, ktoré konkurovali BMW M3 E30. Obe autá jazdili nemecké majstrovstvá cestovných vozidiel DTM a rôzne iné okruhové preteky. Najvýkonnejšia verzia – 190 E 2.5-16 Evolution II – mala až 173 kW (235 koní) pri 7200 otáčkach za minútu a 245 Nm.
Známe však boli aj atmosférické vznetové motory. Menší štvorvalec OM601 mal objem 2,0 alebo 2,2 litra. Najslabšie verzie ponúkali len 53 kW (72 koní) a 123 Nm a sériovo ste dostali napríklad len 4-stupňovú manuálnu prevodovku. Väčší päťvalec 2.5 D ako OM602 bol k dispozícii bez preplňovania, ale aj s turbodúchadlom ako 2.5 Turbo. Ten mohol mať až 93 kW (126 koní) pri 4600 otáčkach za minútu a 231 Nm.
Odišli do Afriky
Asi nemusíme zvlášť propomínať, že veľká časť starých Mercedesov skončila v Albánsku a predovšetkým v Afrike. Práve vznetové verzie sú skoro nezničiteľné a pokiaľ v nich máte vodu, olej a naftu, sú schopné jazdiť takmer donekonečna. U nás narazíte na 190 skôr na zrazoch, v bežnej premávke sú ich počty minimálne. Ak aj nejaké ešte jazdia, väčšinou to budú základné dvojlitrové vznetové štvorvalce. Cenovo sú samozrejme najlacnejšie, pre zberateľov sú ale vhodnejšie šesťvalcové zážihové verzie, prípadne 2,3-litrové štvorvalce. Modely Evo sú pochopiteľne na vrchole. Dôležitá je vždy ich karoséria, keďže tieto autá dosť hrdzaveli. A následne pôvodný stav, keďže množstvo 190 skončilo v rukách rôznych „úpravcov“.
