Mohli by sme hodiny viesť debaty o tom, kto si dnes kupuje triedu G a prečo ju potrebuje. Že je v súčasnosti výber tohto auta pre mnohých v prvom rade demonštráciou spoločenského postavenia, o tom nikto súdny nepochybuje. Dáme ale ruku do ohňa za to, že by tvorcov známeho nemeckého offroadu v čase jeho premiéry v roku 1979 niečo také ani len nenapadlo. Poďme sa pozrieť trocha detailnejšie na jeho začiatky...
Vývoj prebiehal v spolupráci s rakúskou skupinou Steyr-Daimler-Puch a výroba od začiatku prebiehala v domovskom Grazi. Zo začiatku sa auto na niektorých trhoch vozidlo dokonca predávalo len ako Puch G. Spoločný vývoj medzi Nemcami a Rakúšanmi započal v roku 1972 a zo začiatku bola novinka určená okrem iného aj pre pohraničné hliadky v Iráne. Prečo práve tam? Vtedajší vlastník 18 % akcií spoločnosti Daimler-Benz bol totiž iránsky šáh Muhammad Rezá Pahlaví.
Medzi ďalších zákazníkov mal patriť samozrejme nemecký Bundeswehr, k nemu sa ale trieda G dostala až o niečo neskôr, pretože ju predbehol tiež nemecký VW Iltis. Pri vývoji sa kládol najväčší dôraz na schopnosti v teréne a tomu zodpovedala aj základná konštrukcia. Máme tu rebrinový rám, tuhé nápravy, pohon všetkých kolies, uzávierky, redukciu či poriadnu svetlú výšku.
Ponuka modelov generácie W460.
Mercedes-Benz triedy G generácie W460 vydržal vo výrobe až do roku 1992, keď ho nahradil nasledovník s typovým označením W461, ten však nebol určený pre civilné využitie. Bežné modely pre verejnosť boli pod označením W463 známe už v roku 1990. Tá generácia je mimochodom v predaji dodnes, aj keď v roku 2018 prešla rozsiahlou modernizáciou, označovanou aj ako nová generácia.
Géčko to dotiahlo ďaleko, vozilo aj pápeža.
Interiér pôvodného modelu bol vybavený veľmi sparťansky. Písali sa ranné 80. roky, takže nečakajte ABS, klimatizáciu či elektricky ovládané okná. Niečo z toho prišlo do príplatkovej výbavy časom, ale trieda G na začiatku neexistovala preto, aby ohromovala výbavou. Dôležité boli len terénne vlastnosti a tie boli skutočne neprekonateľné. Mimochodom, na výber ste mali troj i päťdverovú verziu, voľba bola len na vás. Kratšie modely sa do terénu či na horské cesty v alpských strediskách hodili (logicky) kvôli lepšiemu prechodovému uhlu o niečo viac.
Zasúťažilo si aj na piesku.
Benzín aj s karburátorom
Základným motorom sa stal štvorvalec 230 G s výkonom 66 kW (90 koní), vyššie stál radový šesťvalec 280 GE so vstrekovaním a 110 kW (150 k). Vznetové agregáty zastupovali predkomôrkové 4- a 5-valce. Najnižšie v hierarchii stál 240 GD s výkonom len 53 kW (72 koní), trojlitrový päťvalec 300 GD ale tiež poskytoval len pomerne skromných 65 kW (88 koní). Asi nie je nutné pripomínať, že s výnimkou šesťvalcového benzínu bolo Géčko vhodné maximálne na okresné cesty. Na diaľnici bolo vo vyšších rýchlostiach príliš hlučné, samozrejme do tohto prostredia trieda G určená nebola.
V 80. rokoch sa v ponuke objavil nový benzínový štvorvalec 230 GE so vstrekovaním a výkonom 90 kW (122 koní) a tiež nový naftový 2,5-litrový päťvalec 250 GD naladený 62 kW (84 koní). K dispozícii k nim boli 4- a 5-stupňové manuálne, ale aj 4-stupňové automatické prevodovky.
Dlhý, či krátky rázvor, výber bol na vás.
Asi chápete, že tak ako je vyhľadávaná a mimoriadna súčasná trieda G, čo – žiaľ – tlačí jej ceny nahor, podobná situácia platí aj pre pôvodnú W460. Len málokto dnes jazdí takýmto strojom do lesa, navyše si držia pomerne vysoké zostatkové hodnoty aj verzie so základnými motormi. V každom prípade, ak zvažujete veteránsky chov, odporúčame vám každé auto nechať si poriadne skontrolovať odborníkom, ktorý triede G skutočne rozumie. Mohla sa na nej podpísať minulosť, ak ale neviete, čo hľadať, nemusíte si to dôležité pri obhliadke všimnúť.
