Model 190E 2.3-16 prišiel rok po premiére ako najšportovejšia verzia sedanu, teda v roku 1983. Štvorvalcový motor mal, ako názov jasne hovorí, objem 2,3 litra a šesťnásť ventilov v hliníkovej hlave valcov. O jeho naladenie sa postarali v Cosworth, firme, ktorá bola v tých rokoch na vrchole. Veď to vie azda každý, že na prelome 70-80 rokov sa im darilo v účinkovaní vo formuli 1 najviac. Motor v rekordnom sedane MB 190E bol schopný podať výkon 136 kW (185 k) a krútiaci moment 240 Nm a ten išiel na zadné kolesá cez päťstupňový manuál. Mercedes s hmotnosťou 1200 kg sa vedel rozbehnúť na sto kilometrovú rýchlosť za 8 sekúnd. Na tú dobu to bolo živé auto, ktoré sa dočkalo i početnej účasti v okruhových šampionátoch. Svoju spoľahlivosť demonštruje doteraz najmä v afrických krajinách, kde ho považujú za etalón kvality. V roku 1983 ho teda Mercedes s miernymi modifikáciami použil pre stanovenie rýchlostného rekordu na okruhu Nardo.
Modifikácie boli potrebné nie pre zvyšovanie výkonu, ale kvôli praktickosti počas pokusu. Bol odstránený ventilátor chladiča, pretože auto i tak jazdilo celý čas takmer maximálnou rýchlosťou a nahradili ho žalúziou, ktorá držala optimálnu telotu motora počas jazdy v noci i počas zastávok. Spojka a prevodovka ostali pôvodné, odstránili však posilňovač riadenia, pretože na ovále toho i tak veľa volantom nenakrútite. Tri autá, ktoré jazdili po okruhu, išli takmer celý čas na plný plyn na najvyššom prevodovom stupni, takže sa niet čo čudovať, že dosiahli priemernú rýchlosť 247,94 km/h. Slušné. A taká bola i spotreba - 22 l/100km. Vlastne i to je pekné číslo, keďže auto išlo stále na plný plyn. Mercedes teda týmito výkonmi prekonal medzi 11. a 21. augustom 50 000 kilometrovú vzdialenosť a zaknihovali čas 201 hodín, 39 minút a 43 sekúnd. Mesiac na to debutoval 190E 2.3-16 na šou vo Frankfurte. Vymysleli by ste lepšiu reklamu?...
