Prečo píšem prvé eSko, keď má W140 množstvo predchodcov? Motoristickí nadšenci vedia, avšak nie všetci tušia. Práve v generácii W140 prišiel Mercedes-Benz po prvýkrát s písmenom S ako príslušnosťou k najluxusnejšej triede. Konkrétne od leta 1993. Spolu s tým sa, samozrejme, zmenil aj menší Mercedes-Benz W124 na triedu E a prišiel na trh nástupca malého Baby Benzu 190-ky, prvé Céčko W202.
Dnes sa však budeme venovať tomu najluxusnejšiemu, teda generácii W140. Tá prišla na scénu ako nástupca obľúbenej W126, prezývanej aj „Čína“. Okrem bežnej limuzíny neskôr predstavili aj predĺženú verziu V140 a kupé C140. Vývoj tejto generácie sa začal už na začiatku 80. rokov, Mercedes sa tak na novinku pripravoval dlhých 10 rokov. Malo ísť o najluxusnejšie a najpokrokovejšie auto na trhu, čo sa v mnohých pohľadoch aj podarilo. Audi so svojou V8-mičkou a ani BMW s generáciou E32 sa naň „nechytali“, i keď je pravda, že ich produkcia bola vtedy už za polovicou životnosti.
Mercedes W140 dostal prezývku mamut vďaka mohutnosti. Na dĺžku meral 5 113 mm a teda Audi aj BMW prekonával o nezanedbateľných 20 cm. Generácia W140 bola tiež jedným z prvých áut, ktoré už využívali pokrokový palubný systém s riadiacimi jednotkami prepojenými cez CAN-BUS zbernicu. Bolo to prvé auto, ktoré dostalo do výbavy systém stabilizácie vozidla, teda známe ESP, v roku 1995. O rok neskôr prišla novinka v podobe hlasového ovládania Linguatronic.
Tyčky namiesto snímačov PDC
Zaujímavosťou je napríklad nepoužívanie ultrazvukových PDC senzorov do roku 1995. Dovtedy vám museli stačiť veľmi efektné vysúvacie tyčky zo zadných blatníkov. Tie vám ukazovali, kde sa nachádza roh auta. Neskôr do ponuky pribudli aj xenónové svetlomety, bočné airbagy či 5-stupňová automatická prevodovka.
Benzín aj diesel, ale len pohon zadných kolies
Všetky verzie boli dostupné len s pohonom zadných kolies, avšak niektoré motory ste mohli mať aj ešte s manuálnou prevodovkou. Bolo to tiež prvé eSko, ktoré dostalo vznetový motor a tiež prvé s V12, čo bola odpoveď na mníchovské 750i E32.
Základný motor bol 2,8-litrový radový zážihový šesťvalec. Všetky zážihové motory boli bez preplňovania. Motor mal 142 kW (193 k) a na výber manuálnu alebo automatickú prevodovku. Rovnaká M104ka, avšak so zdvihovým objemom 3,2 už ponúkala 170 kW (231 k). Do roku 1993 oba označovali ako 300 SE, slabšiu s prívlastkom 2,8. Od 1993 už samostatne ako S 280 a S 320.
Ponuka osemvalcov obsahovala dve M119-ky. Obe len s automatickou 4 a neskôr 5-stupňovou prevodovkou. Menší 4,2 V8 mal 210 kW (286 k) a neskôr 205 kW (279 k), väčší 5,0-litrový V8 najprv 240 kW (326 k) a neskôr 235 kW (320 k). Do roku 1993 ako 400 SE a 500 SE, potom S 420 a S 500.
V12 je vrchol
Najvyššie stál V12 M120 so 6,0-litrovým objemom. Do roku 1993 ako 600 SE, potom S 600. V roku 1991 ponúkal 300 kW (408 k), od roku 1993 už „len“ 290 kW (394 k). Nesmieme zabudnúť ani na raritné AMG verzie, ktoré tu ešte nepredávali cez dealerstvá Mercedes ako dnes, ale priamo úpravca z Affalterbachu. Bola tu napríklad upravená V12 na zdvihový objem 7,1 a 7,3 litra s vtedy nevídanými výkonmi 365 kW (496 k) a 386 kW (525 k).
Diesel po prvýkrát
Po prvýkrát sa objavili aj vznetové motory, vychádzajúce najprv z pôvodného trojlitrového OM603, ktorému zväčšili zdvihový objem na 3,5 litra. S preplňovaním ponúkal 110 kW (150 k). Od roku 1996 prišiel vynovený a už štvorventilový OM606 s 3,0-litrovým objemom, avšak zvýšeným výkonom na 130 kW (177 k). Stále však s radovým čerpadlom.
S autom sa spája množstvo filmových projekcií, avšak aj smutných udalostí, ako je smrť princeznej Diany. Mercedes-Benz W140 sa už dnes presunul z kategórie luxusných áut pre mafiánov, cez rôzne zúbožené kúsky od pochybných majiteľov až k stavu youngtimerov. V bežnej premávke už W140-ku len tak neuvidíte, skôr na rôznych zrazoch. Tam si drží štatút luxusného auta s nádychom 90-tych rokov, nemusím ani písať, že najväčší záujem je práve o kúsky s V12. Auto v „nezbastlenom“ originálnom stave však poteší na pohľad aj s naftovým OM603 pod prednou kapotou. Len taký nájsť je veľký oriešok.
Zdroj foto: Mercedes-Benz