Na Slovensku stále sú a ešte dlho budú veľké medziregionálne rozdiely. Pribúda čoraz viac rodín ohrozených chudobou. 

Nemám na mysli čisto len východ. V riadnych problémoch sú aj južné regióny nášho malého Slovenska. Sú to problémy, ktoré je na čase riešiť. Chváliť sa tým, že Slovensko napreduje, je síce pekné, ale v reálne napreduje iba jeho malá časť. 


Ale po poriadku. Pravidelne sa organizujú rôzne schôdze a semináre, ktoré sa zaoberajú rozvojom regiónov. Pred časom bol zorganizovaný spoločný seminár Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku SR a inštitútu INEKO. Okrem pár iných, možno o trochu ľahšie vyriešiteľných problémov (odvody, náročná a často zbytočná administratíva, korupcia), je hlavným kritickým problémom slabá úroveň infraštruktúry. 

Nechcem strašiť, ale môže byť horšie. V rozsahu 10-15 rokov môže dôjsť k nástupu nových technológií, ktoré môžu vytvoriť potenciálnu hrozbu pre zánik značnej časti pracovných pozícií na Slovensku. Čo potom? Ako sa s tým krajina vysporiada? Orientovať sa len čisto na priemysel veruže nestačí! Nechcem vyvolávať paniku, ale tá hrozba reálne existuje. Služby, veda, výskum... Aj tam sa točia veľké prachy. Čo tak pomaly skúšať šťastie tam?

Riešenie v čisto teoretickej rovine? 

Čo by pomohlo zaostalejším východným regiónom Slovenska? Dotiahnuť veľkého investora? Ten bez poriadnej a kvalitnej cesty takmer určite nepríde... Lenže aj východ má jednu veľkú výhodu, ktorá by mohla znamenať pre región veľkú príležitosť. Je to brána do východnej Európy. A ako vieme, tovary a pracovná sila sa pravidelne vo veľkom presúva. A navyše to nevyzerá tak, že našich východných susedov čoskoro príjmu do EÚ. 

Lenže čo z toho, keď u nás existujú len 2 cestné hraničné prechody (nad 3,5t iba 1) a 2 železničné prechody, kde je navyše medzi krajinami iný rozchod koľají (1520 mm vs. 1435 mm). A preto existujú prekladiská.  

(1 520 mm) na
normálny rozchod (1 435 mm) a(1 520 mm) na
normálny rozchod (1 435 mm) . Preto existujú prekladiská. Nie je to jednoduché a najrýchlejšie, ale dá sa to. 

Oveľa väčší zmysel by malo rozšírenie priechodu v Ubli aj pre kamiónovú dopravu. Lenže regionálne cesty by masívny nával ťažkotonážnych strojov asi neudržali. Riešením mala byť pred rokmi rýchlostná cesta R9. Výstavba a príprava bola stopnutá štátnymi predstaviteľmi z dôvodu neefektívnosti. Takže vyzerá to tak, že cesta asi nikdy nebude. Schodnou cestou by možno bolo vybudovanie kombinovanej dopravy (vlak + kamión) v regióne. Vo vzdialenosti cca 25 km od štátnej hranice začína železnica, ktorá by mala byť čoskoro modernizovaná a po Humenné elektrifikovaná. V kombinácii s teoretickým urýchlením colnej a hraničnej kontroly na hraničnom prechode pri následnom využití železnice by sa určite časť autodopravcov na taký spôsob dopravy zlakomila. A toto riešenie by mohlo fungovať aj v okrese Sobrance. 

Prečo o tom píšem? Je mi ľúto, že región, v ktorom som vyrastal, stagnuje, poprípade pomaly, ale isto ešte viac upadá. K tomu myšlienka EÚ tlačiť dopravu na železnicu vytvára práve pre tento región veľkú príležitosť, z ktorej by mohli vyťažiť maximum. K tomu keby vzniklo pár logistických centier v regióne, tak by sa to mohlo priaznivo podpísať na zlepšenie kvality života.

Nabudúce niečo viac o kombinovanej doprave.... 

MYSLÍTE SI, ŽE BY ROZVOJ INFRAŠTRUKTÚRY POMOHOL CHUDOBNÝM REGIÓNOM?
  • Áno ( 89% )

     

  • Nie ( 11% )

     

  • Neviem ( 1% )

     

Odpovedalo 175 ľudí  

Foto: SME