Mnohé tajomstvá samozrejme zostávajú skryté aj pre mňa ako externý element, no každá z automobiliek má typickú atmosféru, ktorá vzbudzuje zvedavosť a otvára iný svet. Každá z týchto automobiliek je navyše zaujímavá ešte pred vstupom do budovy, či areálu, kde sa všetko odohráva. Človek totiž musí prejsť cez firemné parkovisko a už tieto priestory bývajú prehliadkou množstva rozmanitých áut od hot hatchov, cez rôzne kupé, roadstre, nadupané rely legendy, drsné terénne autá až po luxusné limuzíny. Iba málokedy však mám možnosť zistiť, komu ktoré auto patrí. Nedávno sme nahliadli do vozového parku zamestnancov Koenigseggu a teraz máme vďaka magazínu classic and performance car možnosť zistiť, na čom jazdia zamestnanci McLarenu. Poďme teda preskúmať ich parkovisko. Príbehy svojich áut nám navyše vyrozprávajú samotní majitelia.
1991 Bentley Turbo R
Matthew Bishton - koordinátor flotily pre médiá a marketing
"Po prvýkrát mi takéto auto ponúkol 12 až 15 rokov dozadu špecialista na Rolls-Royce v Stratford-upon-Avon, odkiaľ pochádzam. Pýtal zaňho okolo 15 000 £ a ja som si nemohol dovoliť minúť toľko peňazí na hračku. Potom oveľa neskôr som podobné auto zbadal na eBay," začína s príbehom svojho auta Matthew. "Bolo odstavené vonku na farme, vlastnil ho chlapík, ktorý reštauroval Jaguare a bolo prelakované. Nakoniec som ho kúpil iba za tri a pol tisíca. Aj keď nejazdilo. Brzdy boli zaseknuté a bol to skôr projekt, ktorý stále nie je hotový. Väčšinu prác na ňom robím sám, okrem špeciálnych prác ako oprava vysokotlakového brzdového systému."
"Výnimočným ho robí fakt, že je to ex-Rolls-Royce vývojové auto pre Bentley Continental T. Má modernejší motor s cievkou pre každý valec a modernejšiu 4-stupňovú automatickú prevodovku namiesto 3-stupňovej. Je veľmi rýchle. Existuje veľa záznamov o testoch v USA, Japonsku a na Nürburgringu. Motor je perfektný a mechanicky absolútne dokonalý," s hrdosťou konštatuje Matthew a dodáva: "Karoséria na tom nie je zďaleka tak dobre. O Rollsy a Bentley tejto doby sa musíte poctivo starať a nie nechať ich vedľa stodoly a farme v Northamptonshire. Ale dávam ju dokopy. Pomaly, ale isto."
Peter Rees - vedúci IT oddelenia zodpovedného za SAP v MSO (McLaren Special Operations)
Peter sa k svojmu auto dostal skôr náhodou. "Kamarátov otec mi ho ponúkol zadarmo, pretože bol presvedčený, že má vážny problém s palivovým systémom. Preto ho nechal dva roky stáť na príjazdovej ceste k svoju domu," vysvetľuje. "Dobil som batériu, niekoľkokrát som pohýbal s relé palivového systému a naštartovalo. Odviezol som ho priamo na MoT (britská obdoba STK) a prešlo na prvýkrát." Od tej doby ho Peter používa denne. "Nie je v o nič horšom stave ako bolo pred piatimi rokmi. Budem s ním jazdiť pokiaľ dokáže prejsť cez MoT," dodáva.
David Houser - senior inžinier jazdnej dynamiky
Na parkovisku McLarenu nájdeme aj zaujímavý trojmiestny francúzsky športiak s motorom v strede zo začiatku 80-tych rokov. Jeho majiteľom je Američan David, ktorý opisuje svoju cestu k nemu takto: "Som z Detroitu a Matru som kúpil, keď som pracoval pre Bosch v Nemecku. V tom čase som si myslel, že sa vrátim späť do USA a chcel som si priviezť pekný suvenír. V tej dobe však bolo možné do Ameriky importovať iba auto staršie ako 25 rokov. Hľadal som niečo neobyčajné a našiel som túto Murenu, ktorá bola na predaj v Amsterdame. Nastúpil som na prvý nočný autobus do Holandska a na druhý deň som si ju priviezol domov."
Na otázku, či je spoľahlivá, hovorí: "Okrem niekoľkých porúch na elektronike prekvapivo hej! S troma sedadlami vedľa seba je perfektná pre moju rodinu. Máme dvojročnú dcéru, ktorá miluje, keď sedí v strede medzi mamou a otcom. Navyše má celkom veľký kufor, takže je veľmi praktické," pochvaľuje si David. "S manuálnym riadením, iba slabým posilňovačom bŕzd a nízkou hmotnosťou ponúka veľmi čistý jazdecký zážitok. OK, motor nie je úplný plnokrvník a podvozok je trochu mäkký, typicky francúzsky, ale ja ho nechcem preháňať po okruhu. Na vidieckych cestách je veľmi zábavné."
Nick Tallis - hlavný inžinier v MSO (McLaren Special Operations)
Nick rozhodne nie je iba teoretik a nebojí sa zašpiniť si ruky pri opravách a vylepšeniach svojho Maserati: "Najväčší problém, ktorý som mal, bol s turbami. Model Cup používal starší typ jadra s guľôčkovými ložiskami a tie sa už pred rokmi pokazili. Takže som navrhol jadrá s keramickými ložiskami a upravil turbá, aby tam pasovali." Turbá však neboli jediný problém jeho motora. Počas jazdy sa mu totiž pretrhol klinový remeň, čo znamenalo stret ventilov a piestov. Nick však nehodil flintu do žita a motor vlastnoručne prestaval, hoci priznáva, že to bola nočná mora: "Boli to časy, keď som musel veľmi podrobne študovať manuál. Nakoniec má motor s prerobenými turbami a načipovanou riadiacou jednotkou 283 kW (380 k) a 447 Nm a to všetko iba z dvojlitra."
Nickovo auto je však zaujímavé aj tým, že na začiatku svojej púte slúžilo ako novinárske auto s evidenčným číslom TOY 123. Znamená to, že už od začiatku nemalo ľahký život. On však o tom iba vtipkuje: "Diferenciál vydáva smiešne zvuky, pravdepodobne ako dôsledok príliš veľa drsných novinárskych štartov z nuly." Dodáva však: "Celkovo pôsobí ako auto, s ktorým zaobchádzali drsne, ale sa oň aj dobre starali." Nuž a prečo práve toto auto? "Myslím, že dôvod, prečo sa mi páči práve Cup, je, že je to podobné ako to, čo robíme v MSO. Zlepšujeme už dobré. Je pekné mať niečo vzácne. Asi by som sa mal oňho lepšie starať."
Jolyon vyrastal v Južnej Afrike, no už od mladosti má vášeň pre britské autá. Ešte v Afrike mal niekoľko BMW a VW, no potom to prišlo. Jeho prvým britským vozidlom bol Jaguar E-Type, ktorý musel, hoci veľmi nerád, predať v čase, keď sa mu finančne až tak nedarilo. Neskôr vlastnil MGB a krátko aj Triumph TR6. Dnes patrí medzi šťastlivcov, ktorých autom na denné vozenie je McLaren 675LT, no jeho pýchou je Bentley S1 saloon z 50-tych rokov. To patrilo jeho otcovi, ktorý ho kúpil koncom 80-tych rokov. Minul veľkú sumu peňazí na jeho zreštaurovanie a potom zistil, že ho nevyužije, tak ho ponúkol Jolyonovi a ten samozrejme nezaváhal. Auto má tiež zaujímavú históriu vzhľadom na Jolyonov pôvod. Ako nové bolo predané vo Veľkej Británii. Po niekoľkých rokoch putovalo do Rhodesie (dnešné Zimbabwe), potom do Južnej Afriky a nakoniec späť do Anglicka. "Väčšinu svojho života som prežil v Afrike a vo Veľkej Británii, takže sa viem zžiť s históriou tohto auta," vysvetľuje Jolyon.
Auto používa iba v lete a samozrejme každoročne na cestu do Goodwoodu. "Je radosť ho šoférovať, je ľahké ho riadiť, aj keď odhadnúť, kde je zadná časť pri parkovaní, nie je jednoduché. Jazdím s ním veľmi pokojne, pretože riadenie nie je práve najpresnejšie a nechcem príliš namáhať motor. Takže jazdím tak 80 až 90 km/h. Moja žena ho miluje, no šoférovať ho nechce," hovorí Jolyon.
Steve je jedným z mála ľudí na svete, ktorí sa môžu pochváliť, že jazdia na aute, ktoré sami navrhli. Pred McLarenom totiž pracoval v Lotuse a je zodpovedný za vzhľad exteriéru v podstate každého Lotusu za posledných 15 rokov. Počnúc Evorou, cez Elise 2. generácie, po Exige 2. a 3. generácie. Z Lotusu odišiel po 20. rokoch a svoje firemné auto si vzal so sebou. "Je to atmosférická V6 zo začiatku výroby, na ktorú som pridal niekoľko voliteľných prvkov z kompresorovej verzie, ako väčšie kolesá a väčší difúzor. Evoru požívam každý deň posledných 5 rokov, či svieti slnko, alebo prší a vozím so sebou aj svojho čierneho labradora. Je to veľmi použiteľné auto. Často v ňom vozím kolegov do baru," hovorí Steve a pokračuje: "Je vrcholne spoľahlivé. Motor od Toyoty/Lexusu je nepriestrelný, ale aj ja som bol trochu prekvapený, že som s autom nemal vôbec žiadne problémy, napriek tomu, že bolo vyvinuté v minimálnom čase a s veľmi obmedzeným rozpočtom." Napriek tomu vie, že to nie je dokonalé auto: " Samozrejme, s odstupom času sú veci, ktoré by som zmenil. Keď navrhujete auto, viete, že budú bitky, ktoré kvôli cene prehráte. Šoférovať potom to auto je preto tak trochu sladko kyslý zážitok. Musíte jednoducho akceptovať, že ste urobili to najlepšie čo ste vedeli, s tým čo ste mali k dispozícii."
Jason Savory – riadenie pohonného systému
Jason si svoje auto priviezol z Austrálie, kde pracoval v rokoch 1999 - 2003. "Mali sme návštevu z Británie a potrebovali sme niečo dosť veľké, aby sme ich mohli voziť. O toto auto som zakopol náhodou. Bolo zaparkované pri ceste a bolo na predaj iba za 5 000 austrálskych dolárov. Od vtedy sa stalo našim každodenným autom a prešli sme s ním celú Austráliu a Tasmániu, takže sa s ním spája veľa spomienok. Keď sme sa sťahovali späť do Británie, dali sme ho do prepravného kontajneru spolu s nábytkom a vzali so sebou. Teraz ho používame iba cez prázdniny a sviatky. Preukázalo sa ako absolútne spoľahlivé. Servis a náhradné diely sú lacné a údržbu robím sám. Je maximálne jednoduché," opisuje výhody Falcona Jason a dodáva: "Každý na nás máva a usmieva sa, keď v ňom ideme. Má 2,8 litrový radový 6-valec a trojstupňovú manuálnu prevodovku. Takže nie je rýchle ani hlasné, ale je skvelé. Odveziete v ňom 6 ľudí a keď sklopíte zadné sedadlá, môžete v ňom spať."
Niekedy je celkom prekvapivé, kto na čom jazdí. Napríklad hlavný testovací jazdec McLarenu, ktorý stál pri vývoji hyperauta P1, jazdí v aute, ktorému trvá zrýchlenie na 100 km/h viac ako 11s. Goodwin svoj Mercedes opisuje takto: "Športové auto? Výborné riadenie? Nemá ani jedno z toho. Najlepšie sa cíti na rovnej ceste pri rýchlostiach do 80 km/h aj keď v pohode zvládne aj diaľnicu tempom 110 km/h. Ale ja mám autá na rôzne účely a toto spĺňa účel, na ktorý som ho kúpil. 190 SL bolo vo svojich časoch frajerské auto a reprezentuje svoju dobu. Mám rád autá, ktoré evokujú konkrétne obdobie v histórii. Napríklad môj McLaren M1B Can-Am bolo najrýchlejšie auto na svete v roku 1966 a je presne také, ako keď ho šoféroval Chris Amon. Ja ho také nechám do poslednej skrutky. 190 SL je diametrálne odlišné. Je z doby, keď bol Mercedes lídrom v kvalite spracovania a vyhotovenia, jazdnom komforte a spoľahlivosti. Je to perfektný protijed po dni strávenom testovaním McLarenov na trati. Pôvodne som hľadal Pagodu (Mercedes SL W113), ale potom som u jedného dílera uvidel 190 SL a zamiloval som sa. Veľa som spolupracoval s Mercedesom, takže som mal to šťastie šoférovať predvojnové autá pre Grand Prix, rovnako ako kupé Uhlenhaut a “722” Moss/Jenks SLR a je pekné mať príklad značky z 50-tych rokov. Áno, predstiera, že je 300 SL, ale s tým dokážem žiť."
Pete Sell - produktový špecialista
"Pred ôsmimi rokmi som dostal na výber zdediť peniaze, alebo auto. Keďže som mal iba 3, či 4 autá, povedal som si prečo nie," hovorí Pete. Jeho každodenným autom je Vauxhall Monaro s 5,7 litrovým V8 pod kapotou. Po svojom strýkovi však zdedil Triumph. "Jednou z mojich prvých spomienok z detstva je ako ma viezli v TR okolo Škótska a na plný plyn. Vtedy mi to pripadalo ako najrýchlejšia vec na svete. Bol som úplne vydesený," opisuje svoj prvý zážitok s TR6 Pete. K jeho histórii dodáva: "Auto bolo pôvodne predané v USA a okolo roku 1990 ho priviezli späť do Británie a prerobili na pravostranné riadenie. Začiatkom 90-rokov bolo prelakované. Jazdí dobre, ale už som mal niekoľkokrát vonku prevodovku. Milujem to auto keď funguje, ale nenávidím ho keď sa pokazí, čo je vždy začiatkom leta."
Ronaldo má rád výnimočné športové modely v originálnom stave a inak na tom nie je ani jeho Escort RS1600. O histórii jeho auta hovorí: "Pôvodne to bolo predvádzacie auto Zakspeedu. Tento Escort je originálne autentické RS a ja som ho zreštauroval podľa špecifikácií skupiny B. Použil som iba originálne diely. Kúpil som ho v roku 1990 v pojazdnom stave, ale bol to hrdzavý vrak. Skoro všetku prácu na ňom som urobil sám, keď som mal 19 rokov. Väčšinu panelov karosérie som musel vymeniť a to vrátane strechy. Vtedy ste mohli kúpiť napríklad prednú masku za päťku. Dnes by to bolo 400 £." Escort však nie je jeho jediná srdcovka. Ronaldo momentálne pracuje na ďalšom výnimočnom britskom aute: "Práve reštaurujem Lotus-Cortina Mk1."
"Vždy som miloval Audi. Keď som bol malý, mal som na stene plagát Audi ur-Quattro. Presvedčil som svojho otca, aby kúpil A8, ale so 4,2 litrovým motorom sa mojej mame zdal už priveľmi zhýralý. Takže stredná cesta bola nakoniec 3,7 litrový V8. Po tom, ako šiel otec do dôchodku, mi ho predal za 1 £, ale odvtedy ma stálo oveľa viac," hovorí Wayne o svojej vášni pre Audi a ako sa dostal k svojej A8. Bohužiaľ, v čase fotenia jej tieklo palivo a Wayne chodil do práce na A6 Allroad.
Richard svoje Z3M jednoducho musel mať. Prečo práve toto auto? "Príbeh Z3M a myšlienka vytvoriť auto zamerané na jazdca mi imponovali, pretože to je to, čo robíme aj tu v McLarene. Keď som ho našiel, nemohol som si ho dovoliť, ale musel som ho mať, pretože ceny rástli. Vedel som, že to môže byť posledná šanca vlastniť ho," hovorí o tom, ako sa k autu dostal. "Vždy to bude tak trochu projekt a malé opravy sú čoraz častejšie, ale už som na ňom prešiel 96 500 km a stále mi robí úsmev na tvári."
Ed si legendárny hot hatch kúpil v podstate k narodeninám: "Kúpil som ho týždeň pred svojimi 21. narodeninami. V rokoch 2004 - 2009 som s ním jazdil denne, ale dnes je to moje druhé auto. Aj keď malo najazdené iba 105 000 km, urobil som mu generálku motora a zrenovoval motorový priestor."
Harley nemá svoju M3 dlho, no úplne jej prepadol: "Moju M3 mám iba rok, ale aby som ju dobre spoznal, urobil som si na nej 2 000 km výlet do Walesu a tam som sa stal závislým na jej zvuku. Tiež som sa s ňou sťahoval. Musela to byť najrýchlejšia sťahovacia dodávka v Sussexe."
Na otázku prečo práve Wankel, Michael odpovedá takto: "Som obrovským fanúšikom rotačných motorov od kedy som po prvýkrát videl RX-7 v hre Gran Turismo. Táto konkrétna bola výrazne upravená a odkedy ju mám, upravil som motor. Mala dve turbá, no ja som ich nahradil jedným veľkým. Teraz má výkon 315 kW (422 k) pri plniacom tlaku 1,0 bar."
Robert miluje Mustangy a nenechal sa od jeho kúpy odradiť: "Napriek všetkým radám som si zobral pôžičku a kúpil Mustang. Riadenie sa pokazilo 3-krát za prvý mesiac. Ale teraz je celé auto úplne zreštaurované a kompletne nanovo nalakované. Je s ním veľká zábava. Miluje jazdu bokom," dodáva hrdý majiteľ.
Zdroj: classicandperformancecar
