Stále pretrvávajúci vojnový konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou stupňuje napätie nielen na fronte, ale aj medzi jednotlivými európskymi ekonomikami. Témou číslo 1 je momentálne nezávislosť Európy na nerastných surovinách a fosílnych palivách z Ruska. Jednotlivé vlády sa tvária, že postupné odpájanie od ruského plynu, či ropy je takmer hotovou záležitosťou a práve elektromobilita je ten druh dopravy, ktorý nám k nezávislosti pomôže. Odborníci dávajú podobným tvrdeniam za pravdu, platiť to však bude až v momente, keď si vyrobíme dostatok elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. K tomuto stavu má však EÚ zatiaľ ďaleko. Iné to nie je ani v Nemecku.
Cena prepravy je jedna vec, ekológia vec druhá
S rastúcimi cenami benzínu a nafty sa rentabilita prevádzky elektrických áut zlepšuje. Samozrejme záleží na spôsobe ich nabíjania a pre skupinu zákazníkov produkujúcich povedzme domácu „solárnu“ energiu sú skutočne zmysluplným riešením. Ak sa však budeme baviť o individuálnej doprave ako celku, jej environmentálnu bilanciu kazí skutočnosť, že väčšina energie momentálne stále pochádza z fosílnych palív. „Ako všetci vieme, elektromobily potrebujú na svoju prevádzku elektrickú energiu. A práve preto je Nemecko závislé na surovinách z Ruska,“ píše nemecký magazín Focus. Zároveň pripomína rovnakú závislosť na lacnej rope z Ruska potrebnej pre výrobu benzínov aj nafty. Nemecká vláda plánuje závislosť znížiť podporou solárnych a veterných elektrární, ťažisko však stále zostane na dovoze zemného plynu. Nemci otvorene priznávajú, že bez zemného plynu a fosílnych palív nebude možné elektrické autá prevádzkovať. Elektrickú energiu musí Nemecko dokonca dovážať. Technický inštitút v Karlsruhe vypočítal, že pri spotrebe elektrického auta na úrovni 14 kWh/100 km, musia elektrárne vyrobiť až 26 kWh/100 km. Tak veľké sú straty pri výrobe, distribúcii, nabíjaní a premene energie na mechanickú prácu.
Ako dopĺňa Focus, situácia sa ešte zhorší v prípade vyraďovania jadrových elektrární. Tie totiž musia nahradiť elektrárne na zemný plyn. „Elektrické autá je potrebné považovať za nových odberateľov elektrickej energie, ktorých treba obslúžiť dodatočnou kapacitou na trhu,“ doplnil fyzik Christoph Buchal. Podľa jeho výpočtov by pri výrobe elektrickej energie z uhlia vzniklo pri výrobe energie na 100 km jazdy (pri spotrebe 14 kWh/100 km) viac ako 280 g CO2/km. Ako uvádza Buchal, toto je samozrejme extrém, no pravdou zostáva, že vysoký podiel elektrickej energie sa aj v Nemecku dnes stále vyrába práve z plynu a spaľovaním uhlia.
zdroj: Focus
