Keď v októbri 2019 skúšobnú prevádzku odštartovali, pracovníci ministerstva pre ňu vybrali 38 kilometrov dlhý úsek diaľnice D1 pri Poprade. Ten údajne spĺňal všetky predpoklady na vyššiu povolenú max. rýchlosť a záviselo len od správania vodičov na danom úseku, či sa tempo 140 km/h osvedčí a neskôr objaví na viacerých slovenských diaľničných úsekoch. Dnes už vieme, že to od vodičov nakoniec vôbec nezáviselo a štátne orgány dali zvýšeniu rýchlosti na 140 km/h aj tak definitívnu stopku.
Hluk a emisie sú neprijateľné
„Po vyhodnotení pilotného projektu testovania 140-ky na diaľnici pod Tatrami sme dospeli k záveru, že prípadná úspora času jazdy vodičov nevyváži negatíva, ktoré vyššia rýchlosť prináša,“ znie v stanovisku ministerstva. Ako ďalej štátna správa zdôrazňuje, na mysli má najmä emisie, hluk a fatalitu nehôd. „Po zvážení všetkých týchto faktorov sme sa rozhodli projekt zastaviť a rýchlosť 130 km/h považujeme nateraz za optimálnu pre podmienky slovenských diaľnic.,“ uvádza sa v stanovisku k zrušeniu povolenej 140-tky ďalej.
Ako výskum prebehol?
Na základe čoho ministerskí pracovníci k danému záveru došli, neviem. Žiadne konkrétne hodnoty zvýšenia emisií nikto nevidel, určite by pritom šlo o veľmi zaujímavé hodnoty (ak ich teda skutočne merali a nejde len o rozhodnutie spoza stola). Práve environmentálna politika je dnes silný marketingový nástroj, ktorý sa žiaľ často viac zneužíva, než skutočne využíva. Tým nechcem tvrdiť, že vyššia rýchlosť nestojí za zvýšenou produkciou emisií, len by ma ako technika zaujímalo, o koľko a akých emisií presne. Zvýšenie MPR totiž neznamená, že tak majú a budú jazdiť naozaj všetci vodiči. Práve naopak, dovolím si tvrdiť opak. Že tých, ktorí uprednostnia ušetrený čas pred zvýšenou spotrebou bude len zlomok. No bolo by veľmi príjemné mať tú možnosť a priestor.
Ak chcú ministerskí pracovníci riešiť emisie z dopravy na diaľniciach, v prvom rade by sa mali postarať o to, aby sa zvýšila ich prejazdnosť. A mohli by urobiť výskum, koľko emisií na nich vyprodukujú zbytočne postávajúce kolóny vozidiel.
Trochu zvláštne znie aj argument o vyššej hlučnosti. Tá sa dá predsa riešiť protihlukovými stenami, prípadne kvalitnejšími technológiami výstavby ciest, lenže to už skutočne zachádzame do oblasti sci-fi. Navyše si treba uvedomiť, že rýchlosť 140 km/h je max. povolená, nie odporúčaná, ani minimálna povolená, z korektného výskumu by teda mali skôr vyplynúť čísla, koľko motoristov danú možnosť aj reálne využilo. Pravda je totiž taká, že tí, čo porušovali max. povolenú rýchlosť doteraz, tak budú robiť aj naďalej, bez ohľadu na to, či bude platiť 130 alebo 140 km/h. A tí, čo sa správajú prísne ekonomicky a radšej si rýchlosť jazdy vždy podržia na rozumnejšej hranici, tak budú robiť bez ohľadu na to, či by mohli teoreticky využiť jej vyššiu hladinu.
Rýchlosť výstavby diaľničnej siete na Slovensku je tragická. Slovensko je tak neschopnou krajinou, že dodnes nedokázala diaľnicou prepojiť svoje dve najväčšie mestá, ktoré nie sú od seba vzdialené ani 500 km (!!!)
Bezpečnosť je, samozrejme, dôležitá, tej by však mala zodpovedať aj kvalita diaľničnej siete, osobne preto vidím problém skôr tu. Do neba volajúca neschopnosť skostnateného štátneho aparátu skvalitniť cestnú sieť skombinovaná s neustálou snahou zainteresovaných rozkrádať verejné financie spôsobuje to, že na to pravdepodobne nemáme dostatočne bezpečné cesty. Alebo ide o to, že by zvýšenie max. povolenej rýchlosti na 140 km/h zmenšilo operačný priestor polície pri vyberaní pokút? Neviem, nechcem vyvolávať špekulácie, ani dojem že tolerujem nebezpečné prekračovanie povolenej rýchlosti, ale niektoré kroky a zdôvodnenia štátnych orgánov bez uvádzania konkrétnych čísiel a hodnôt mi jednoducho zaváňajú skôr pohodlným rozhodnutím „od stola“, než argumentáciou podloženou reálnymi skúsenosťami.
