Píše sa rok 1989 a vy snívate o dokonalom superšporte Ferrari F40. K tomu však treba rodinné auto, aby manželka mohla voziť deti do školy. Alebo to skúsite skombinovať? Práve druhý možný nápad by som vybral aj ja. Podobne rozmýšľalo 507 majiteľov. Presne toľko kusov totiž predali z legendárnej Alpiny B10 Biturbo.
Automobilka Alpina má tento rok 2 okrúhle výročia. Pred 30 rokmi predstavili spomínaný najrýchlejší sedan na svete, potom druhý, keď po 10-tich rokoch ponúkli svetu opäť iné Biturbo, opäť to naj, avšak z iného súdka. Možno aj o tom bude v budúcnosti článok, ak bude záujem.
Alpina B10 Biturbo
Druhý model spomínaný na začiatku, ktorý tu mohol byť, je šialený Lotus Omega. O ňom som už písal, bol to tiež neuveriteľný „sleeper“, avšak z pohľadu maximálnej rýchlosti stál o stupienok nižšie. O rok neskôr prišiel do predaja aj Mercedes-Benz W124 upravený Brabusom. S V8 (nemýliť si s verziou s V12), avšak ani ten maximálkou nedosahoval na B10 Biturbo. Treba však pripomenúť, že sa bavíme o sériovo produkčných autách, žiadne úpravy sem netreba ťahať.
Automobil fotili pri vtedy najrýchlejšom lietadle Concorde. Kto vie prečo.
Čo teda Alpina v marci 1989 predstavila? V tej dobe už trocha zastaraný 3,5-litrový (zdvihový objem 3 430 ccm) dvojventilový dinosaurus dostal výrazný upgrade. Sériovo ponúkal 155 kW (210 k) a 305 Nm. Vývoj trval Alpine 2 roky. Výsledok však stál za to a množstvo motoristických magazínov sa na adresu auta vyjadrovalo chválospevmi.
Alpina pridala kované piesty, upravila spaľovací priestor, pridala silnejšie ojnice, ostreky piestov olejom, nové ventily (na výfukovej strane chladené sodíkom), nové vačkové hriadele a samozrejme vlastný sací a výfukový systém. Tou najhlavnejšou zmenou bolo pridane 2 rovnako veľkých turbodúchadiel Garrett T25 s vodným chladením a elektronicky ovládaným wastegate. Špecialitkou bolo možnosť upravovať plniaci tlak z interiéru otočným ovládačom od 0,4 do 0,8 bar. Do série sa dostal samosvorný diferenciál, Getrag dodal upravenú 5-stupňovú prevodovku.
Základ motora bol prekopaný a doplnený o 2 turbodúchadlá.
Takže zvonka to bola bežná 5-ka generácie E34 s len klasickými Alpina 17-palcovými diskami a podnárazníkom, avšak výkon vzrástol na 265 kW (360 k) a 520 Nm. Stále sa bavíme o hranatej karosérii na konci 80-tych rokoch. Zrýchlenie z 0 na 100 km/h malo auto podľa výrobcu zvládnuť za 5,6 sekundy, maximálna rýchlosť bola podľa Alpiny cez 290 km/h, teda viac ako Lotus Omega alebo Mercedes-Benz W124 6,5 Brabus. Obe mali maximálku do 290 km/h. Nie je však problém nájsť na internete video, kde majiteľ s Alpinou ide tachometrových 315 km/h, čo aj pri odchýlke 20 km/h stále znamená 295 km/h. teda päťmiestne auto, ktoré na sklonku 80-tych rokov atakovalo 300 km/h. Verili by ste?
Automobil často porovnávali s Ferrari Testarossa.
Alpina pridala väčšie predné kotúče so 4-piestikovými strmeňmi, upravené pružiny alebo tlmiče. Vnútri pribudli iné budíky s ciachovaním do 320 km/h, prídavné digitálne budíky na teplotu a tlak oleja v motore, teplotu oleja v diferenciáli a tlak turbodúchadla. Posledných 50 kusov z 507 vyrobených prišlo už so širokou maskou v štýle vtedajších V8 modelov a modrými budíkmi. Produkcia sa skončila v roku 1994, keď skončil v produkcii BMW motor M30, z ktorého táto pohonná jednotka vychádzala. Posledný kúsok je dodnes súčasťou múzea Alpiny.
Budíky dostali dodatočné digitálne ukazovatele a posledných 50 kusov aj modrý podklad, dodnes typický pre Alpinu.
Chceli by ste mať podobný kúsok v garáži? Nuž, ceny niektorých youngtimerov vystrelili do výšin, a to je aj prípad Alpiny B10 Biturbo. Najlacnejšie kúsky začínajú okolo 40-tisíc eur, tie najdrahšie atakujú 80-tisíc eur. Jedinú drobnosť by som však vytkol, nikdy sa bohužiaľ nerobila v kombi prevedení. A čo vy, vybrali by ste si túto Alpinu na víkendové jazdy po okolí? Ja jednoznačne, len bankový účet hovorí inou rečou.
Zdroj foto: bmwblog, pistonheads.com, alpina, corsa.com
