Najúspešnejší Mercedes všetkých čias (W123) oslavuje 40

V roku 1976 predstavil Mercedes zástupcu strednej triedy (dnes skôr vyššej strednej triedy). Označovali ho W123, ktorý nahrádzal tiež veľmi obľúbený typ W114/W115 alias žralok. Typ W123, známy aj ako piáno, vyrábali v štyroch karosárskych verziách - sedan, kombi (S123), kupé (C123), či dokonca predĺžená verzia (V123). Kombi bolo známe aj pod názvom T-model, kde písmeno T predstavovalo Turizmus a Transport. Prezentácia typu prebehla v južnom Francúzsku a Mercedes so sebou priniesol 33 rôznych modelov, od najzákladnejších až po najluxusnejšie. Automobilový novinári boli z auta nadšení a po prvej várke pián sa len tak zaprášilo, čo využili kšeftári, ktorí ponúkali ročné kúsky za cenu úplne nových áut.

Dizajn W123-ky bol, podobne ako dnes, odvodený od väčšieho brata, predchodcu triedy S, typu W116, s prezývkou číňan. Bol jednoduchý a vyznával klasické línie. Žiadne experimenty sa nekonali a najvýraznejšou zmenou oproti predchodcom boli hlavné svetlomety uložené horizontálne. Predtým boli pre Mercedes typické svetlomety uložené vertikálne. Interiér bol na svoju dobu inovatívny. Oproti predchodcovi pôsobil omnoho modernejšie, luxusnejšie a premyslenejšie. V top verziách ponúkal všetky štyri elektrické okná, elektrické strešné okno, klimatizáciu a mnoho iného. To všetko v roku 1976!

Pri výrobe W123-ky museli inžinieri klásť extra dôraz na bezpečnosť, komfort a jednoduchosť údržby. Tieto atribúty mali charakterizovať každú ďalšiu triedu E. Čiastočne sa to podarilo, no čím ďalej, tým viac sa na jednoduchosť údržby žiaľ zabúda. Pri W123 sa to inžinierom podarilo do bodky.

V oblasti bezpečnosti W123-ka vynikala

Štandardom pre každé piáno bola tzv. bezpečnostná bunka patentovaná maďarsko-rakúskym „gurum“ pasívnej bezpečnosti, Bélom Barényiom. Bezpečnostnú bunku tvorili deformačné zóny najmä v blízkosti pasažierov a silnejšie výstuhy dverí. Ďalej sa pán Barényi „postaral“ aj o bezpečnostný stĺpik riadenia, ktorý v prípade nehody ostal na mieste a šoférovi tak nespôsobil zranenia. V príplatkovej výbave sa nachádzalo ABS a po modernizácii v roku 1982 dokonca aj airbagy.

O komfort sa starali už na pohľad pohodlné sedačky a poddajne naladený podvozok. Prednú nápravu prebrali z predchodcu triedy S - spomínaného číňana. Jednalo sa o lichobežníkovú nápravu s neutrálnym polomerom osi natáčania kolies. Zabezpečovala veľmi dobrý kontakt pneumatík s vozovkou, aj pri prudkom brzdení, t.j. kolesá sa neodkláňali do strany. Zadnú nápravu prebral od svojho predchodcu, žraloka.

Až 9 rôznych motorov

Na rozhýbanie piána sa staralo hneď od začiatku 9 motorov. Niektoré prebrali zo žraloka, iné boli celkom nové. Základ tvoril model 200 D s úsmevným výkonom len 41 KW (55 k), pričom vrcholom ponuky bol model 280 E s radovým šesťvalcom a výkonom až 136 kW (185 k). Auto síce vážilo len 1350 kg, no so základným motorom muselo byť predbiehanie utrpením. Preto tu boli aj motory ako napríklad 240 D s 54 kW (72 k) alebo aj v Amerike veľmi obľúbený päťvalcový 300 Turbodiesel s výkonom 92 kW (125 k). Všetky modely boli výhradne zadokolky a o prenos sily sa starali štvor- a päťstupňové manuály alebo štvorstupňový automat.

S motormi išla ruka v ruke aj jednoduchosť údržby. Technika bola v dobrom slova zmysle primitívna, no zároveň sa na ničom nešetrilo a všetko bolo postavené robustne. Ak sa aj niečo náhodou pokazilo, zručnejší majitelia si auto dokázali väčšinou opraviť aj sami. Ako som písal na začiatku, jedinou vecou, nad ktorou piáno nedokázalo zvíťaziť, bola hrdza a nebolo výnimkou, že motor prežil karosériu.

Po W123 prišiel typ W124, ktorý bol rovnako schopným a trvácnym autom, no svojho predchodcu v počte predaných kusov neprekonal. Možno preto, že majitelia typov W123 nemali dôvod auto meniť, keď aj po 10 rokoch fungovalo a slúžilo.