„Prikláňam sa k tomu, aby NDS pôsobila ako moderná západná spoločnosť, s dlhodobými cieľmi a zabezpečeným financovaním, podobne ako napríklad rakúsky Asfinag. Aj ten je mimo okruhu verejných financií a financuje sa dlhom,“ vysvetlil generálny riaditeľ NDS. Dlhy by následne spoločnosť splácala z príjmov z mýta a elektronických diaľničných známok.
NDS by popri spomínanom úvere splácanom do roku 2040 mala v rokoch 2023 až 2030 na investície voľných ďalších 335,9 milióna eur a v nasledujúcich desiatich rokoch 616 miliónov eur z vlastných zdrojov. Do roku 2040 by tak NDS mohla rozostavať úseky za niečo viac ako dve miliardy eur.
R3 a R4 by stáli viac ako 2 miliardy eur
Za viac ako dve miliardy eur by sa dali vybudovať úseky rýchlostných ciest R3 a R4. Konkrétne celá R4 od obchvatu Prešova až po hranicu s Poľskom, čím by po dokončení obchvatu Košíc Slovensko získalo priame spojenie medzi Maďarskom a Poľskom. NDS by zároveň zvládla dokončiť úsek R3 od D1 – Dolný Kubín po Tvrdošín.
„Spolu by za nasledujúcich 24 rokov mohla NDS investovať do výstavby nových úsekov dve miliardy eur. Štát by priamo na tieto dve miliardy investícií nevynaložil ani euro, všetko by išlo iba zo zdrojov NDS. Pri vyňatí z okruhu verejných financií by zároveň záväzky NDS nezaťažovali štátny rozpočet a štátny dlh, čím by sa štátu uvoľnili zdroje na iné potrebné investície,“ uviedol generálny riaditeľ NDS Róbert Auxt. Podobne by NDS vedela zabezpečiť zdroje na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest, ak by postupovala napríklad formou vydávania dlhopisov. „Trh nám dnes ponúka lacné peniaze. Je preto rozumné využiť ich na projekty, ktoré sa prejavia v rozvoji regiónov a vyššej kvalite života občanov. Postavené diaľnice ľuďom nikto nikdy nezoberie. Nová infraštruktúra zároveň bude generovať zisky v podobe rozvoja obchodu a turizmu,“ dodáva Auxt.
Vďaka vyňatiu zo štátneho rozpočtu by mohla NDS začať so skoršou výstavbou R4 a R3.
„Diskusiu o vyňatí NDS z okruhu verejných financií som otvoril preto, lebo mi záleží na tom, ako bude spoločnosť fungovať najbližšie desaťročia. Prikláňam sa k tomu, aby NDS pôsobila ako moderná západná spoločnosť, s dlhodobými cieľmi a zabezpečeným financovaním, podobne ako napríklad rakúsky Asfinag. Aj ten je mimo okruhu verejných financií a financuje sa dlhom,“ vysvetlil generálny riaditeľ NDS.
Róbert Auxt pripomenul, že NDS do roku 2013 bola mimo okruhu verejných financií, do ktorého sa zaradila až v roku 2014. „Diskutujeme s rezortom dopravy a ministerstvom financií, pripravujeme stretnutie so Štatistickým úradom SR. Oslovili sme aj rakúsky Asfinag a slovinský DARS, ktoré sú mimo okruhu verejných financií. Eurofondy ako hlavný zdroj financovania končia, musíme hľadať relevantné, dlhodobo udržateľné alternatívy,“ konštatoval Róbert Auxt. Dodal, že napríklad rozpočet na rok 2014 počítal s úverom NDS na začiatok prác rozširovania úseku Bratislava – Trnava vo výške 100 miliónov eur, ktorý spoločnosť nakoniec nečerpala, pretože ju zaradili do okruhu verejných financií. Týmto sa celý projekt pozastavil a začína sa s ním až teraz.
Zdroj: tlačová správa
