Diaľnicu D1 budú rozširovať zo súčasných úzkych troch pruhov bez odstavného pruhu na štyri pruhy s plnohodnotným odstavným pruhom až po križovatku Blatné. Podľa NDS je to lepšie riešenie, než tri pruhy + kolektory.
NDS tvrdí, že obyvatelia bratislavského regiónu získajú do roku 2020 šesť nových priamych napojení na diaľnicu (kvôli meškajúcemu výkupu pozemkov je však termín dostavby ohrozený). Tie zvýšia komfort a obslužnosť územia na výjazde z Bratislavy smerom na Senec.
Ide o tieto mimoúrovňové križovatky:
Križovatka Rača (D4) – napojenie Svätý Jur, Pezinok, Vinosady, Modra
Križovatka Čierna Voda (D4) - napojenie Vajnory, Čierna Voda, Slovenský Grob, Viničné
Križovatka Ivanka sever (D1/D4) – rozdelenie tranzitu a prímestskej dopravy na všetky smery
Križovatka Ivanka západ (D4) – napojenie Ivanka pri Dunaji, Zálesie, Malinovo
Križovatka Triblavina (D1) – Bernolákovo, Nová Dedinka
Križovatka Blatné (D1) – Senec, Blatné, Svätý Martin
Rozšírenie diaľnice na štyri pruhy a pridanie dvoch pruhov ku starej seneckej ceste zabezpečí podľa NDS lepší rozptyl dopravy a to pri zachovaní plynulosti na D1, čo by pôvodná koncepcia nedokázala.
Diaľnicu D1 budú rozširovať zo súčasných úzkych troch pruhov bez odstavného pruhu na štyri pruhy s plnohodnotným odstavným pruhom až po križovatku Blatné. Podľa NDS ide o optimálne riešenie. Pôvodne navrhované kolektory vedúce popri diaľnici sú údajne veľmi nákladné na stavbu a dopravnú situáciu v regióne nezlepšia. NDS tvrdí, že kolektory by koncentrovali dopravu do jedného bodu, na vstup do BA, kde by ďalej kolabovala. Podľa nich je preto vhodnejšie rozšíriť starú seneckú cestu I/61 na štvorprúdovú komunikáciu s mimoúrovňovými križovatkami. NDS už odštartovala prípravu rozšírenie starej seneckej cesty. Odborníci z Výskumného ústavu dopravného tvrdia, že by pomohla aj úprava cesty v podobe obchvatov Svätého Jura a Pezinka II/502.
Prečo sa však NDS zaoberá rozšírením cesty 1. triedy? Investorskú prípravu rozšírenia starej seneckej vyžiadal od NDS minister dopravy a výstavby Árpád Érsek. Spolu s výstavbou bratislavského obchvatu D4, rýchlostnej cesty R7, rozšírením D1 v úseku Bratislava – Blatné na štvorpruh bude rozšírenie starej seneckej cesty súčasťou komplexného riešenia dopravnej situácie v bratislavskom regióne.
Čo však v prípade, že sa na diaľnici bez kolektorov stane nehoda? Obhajcovia pôvodne navrhovaného riešenia tvrdia, že vďaka kolektorom v takom prípade doprava neskolabuje (nedávno nehoda na D1 pri Blatnom (24 km od BA) paralyzovala polovicu hlavného mesta). Kolektory by dokázali v takejto situácií určite pomôcť. Myslieť si však, že súbežné cesty by pojali všetkú dopravu trojprúdovej diaľnice bezproblémovo je mylné. Navyše NDS tvrdí, že súbežné kolektory sa mali napájať na diaľnicu len pred veľkými križovatkami a nie každých 500 metrov.
Aktivistka Tatiana Kratochvílová z OZ Triblavina pripomína, že pred stavbou križovatiek Blatné, Triblavina alebo dvíhaním časti D1 mali byť uvedené do prevádzky kolektory, ktorými mali byť vedené obchádzkové trasy: „Z toho dôvodu mali byť tieto objekty vybudované ako prvé. Až potom sa mala riešiť diaľnica D1 a stavať križovatka D1xD4. Tak to bolo zdôvodnené v dopravnej koncepcii, ktorá bola schválená a preverená dopravnými prieskumami a ktorú NDS a ministerstvo dopravy svojvoľne mení. V rozpore so zákonmi a v rozpore so zdravým sedliackym rozumom!“
NDS v tlačovej správe kontruje a vyvracia "mýty" o kolektoroch ale aj o križovatke Triblavina. Väčšinou pritom tvrdí presný opak toho čo aktivisti z OZ Triblavina. Nasledujúcu časť prinášame v pôvodnej forme bez akéjkoľvek úpravy. Názor na problematiku si urobte sami.
Podľa NDS kolektory dopravu v okolí Bratislavy nezlepšia len presunú problém na okraj hlavného mesta.
Vyjadrenie NDS k mýtom o kolektoroch
Napojenie na diaľnicu každých 500 metrov - nepravda
Kolektory by sa v úseku Bratislava – Trnava na diaľnicu napájali v siedmich bodoch pred každou mimoúrovňovou diaľničnou križovatkou. Po dostavaní križovatiek Blatné a Triblavina sa motoristi budú môcť na diaľnicu napojiť na piatich miestach. Kolektory by teda priniesli len o dve napojenia na diaľnicu viac.
Napojenie obcí na kolektory každých 500 metrov – nepravda
Kolektory nepočítajú s napojeniami na existujúcu cestnú sieť s výnimkou spomínaných siedmich bodov. Všetky nové napojenia na kolektory by mali v budúcnosti zabezpečovať investori, ktorí by v území pri kolektoroch začali niečo budovať. Tieto pripojenia by mohli slúžiť výhradne iba developerom s pozemkami pri kolektoroch a nemuseli by sa nevyhnutne napájať na existujúcu cestnú sieť.
Obyvatelia priľahlých obcí prídu o napojenie na diaľnicu – nepravda
Obyvatelia obcí pri Bratislave smerom na Senec získajú šesť nových priamych napojení na diaľničnú sieť v rôznych smeroch.
Kolektory pri trojpruhovej diaľnici by vyriešili dopravné problémy v okolí Bratislavy - nepravda
Jednosmerné kolektory by pri zachovaní trojpruhovej diaľnice znamenali kolaps a zhoršenie dopravy. Ľudia napájajúci sa na jednosmerné kolektory by sa mohli otáčať do žiadaného smeru len na diaľničných križovatkách, potom by mohli pokračovať v jazde buď po kolektore alebo sa pokúsiť napojiť na kapacitne nepostačujúcu trojpruhovú diaľnicu. Pôvodne plánované dvojpruhové kolektory predstavujú bezpečnostné riziko, keďže nepočítajú s odstavným pruhom. Problematickým by bolo aj napojenie na diaľnicu pre rizikový prieplet medzi kolektorom a diaľnicou. Rizikové kolízne body by predstavovali miesta, kde by sa jednosmerné kolektory napájali na diaľnicu priamo. Prezídium Policajného zboru SR upozornilo NDS, aby minimalizovala počet prepojení medzi kolektorom a diaľnicou kvôli bezpečnosti cestnej premávky. Jednosmerné kolektory by sa na vstupe do Bratislavy napájali na diaľnicu D1, respektíve nový obchvat D4, čo znamená, že doprava by sa nerozptýlila, ale končila približne v rovnakom bode, ako pri plánovanom rozšírení diaľnice. Podľa pracovnej expertnej skupiny nie je žiaduce koncentrovať dopravu do jedného miesta, naopak, je potrebné dopravu pri vstupe do mesta rozptýliť do viacerých vstupov a dôslednejšie uplatňovať budovaný radiálno-okružný systém. Problém pri prípadnom kolektorovom riešení predstavuje aj plánovaná najväčšia križovatka D1/D4 Ivanka – Sever, keďže samotné napojenie kolektorov na túto križovatku by bolo z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky a technického riešenia veľmi problematické pre blízkosť križovatky Triblavina (cca 1.8 km).
Vyjadrenie NDS k mýtom o križovatke Triblavina
Križovatka Triblavina má slúžiť len jednému investorovi – nepravda
Križovatka Triblavina bude napojená z južnej časti na starú seneckú cestu 1/61 a v severnej časti na cestu III/1059 (50212) Chorvátsky Grob - Čierna Voda. Napojiť sa na ňu tak budú môcť všetci vodiči jazdiaci po okolitých cestách.
Kruhové objazdy na križovatke sa zmenili – nepravda
Kruhové objazdy na križovatke Triblavina zostávajú rovnaké, ako sa s nimi počítalo pri kolektorovom usporiadaní. Jedinou zmenou na križovatke, ktorú si vyžaduje štvorpruhové riešenie, je úprava samotného mostného objektu na diaľnici v mieste podjazdu.
Po výstavbe križovatky sa už nikdy nebudú môcť postaviť kolektory – nepravda
Križovatky Triblavina aj Blatné sa stavajú tak, že do budúcna sa na ne môžu napojiť kolektory, ktoré by viedli popri diaľnici.
Zdroj: NDS
