Na tému výstavby diaľnic sme sa preto pozreli z odborného hľadiska s Pavlom Kováčikom, prezidentom Zväzu stavebných podnikateľov. V rokoch 2014 – 2016 pôsobil ako podpredseda predstavenstva a investičný riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS).
Prinášame vám veľmi zaujímavý audio rozhovor, v ktorom načneme nekonečný príbeh dostavby diaľnice D1, spomenieme problematický úsek Turany – Hubová, kauzu kolektorov pri Bratislave, problematický obchvat Prešova, a či má vôbec zmysel stavať všetky naplánované úseky.
Ing. Pavol Kováčik, PhD., MBA., je prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska. V rokoch 2014 - 2016 pôsobil ako investičný riaditeľ NDS.
Dostavba D1 najskôr v roku 2025
Podľa Kováčika by mohla byť diaľnica D1 dokončená medzi Bratislavou a Košicami v roku 2025 – 2026. Pokiaľ sa rozhýbe NDS, ktorá momentálne stratila už rok nič nerobením. „Ak sa k tomu začne pristupovať profesionálne, tak sa to dá to týchto termínov splniť. Pokiaľ sa bude pristupovať týmto tempom, ktoré nám súčasné vedenie NDS predvádza, tak to nebude ani o 10 rokov,“ dodáva Kováčik.
Kritický úsek Turany - Hubová
Jediným nerozostavaným úsekom je diaľnica Turany – Hubová. V minulosti tu vznikol sklz kvôli zdĺhavému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Nedávno však stavbári prišli na to, že je tu nestabilné podložie a dochádza k zosuvom pôdy, čo môžeme vidieť aj na nadväzujúcom úseku Hubová – Ivachnová. „Význam geológie za posledné roky narástol a niektoré projekty, ktoré boli hodnotené ako bezproblémové, dnes treba prehodnocovať. Tým pádom ten povrchový variant, ktorý ide z jednej alebo z druhej strany kontinuálne úbočiami, ktoré sú viac alebo menej zosuvnými územiami identifikovanými,“ vysvetľuje Kováčik a upozorňuje, že by sa veľmi pravdepodobne opakovali problémy z úseku Hubová – Ivachnová.
Rozširovanie diaľnice D1 (kauza kolektory)
Podľa Kováčika by kolektory spôsobili skolabovanie dopravy na vstupe do Bratislavy pri napojení na diaľnicu D4. „Tam sa následne ukázalo pri podrobnejších dopravných prieskumoch a podrobnejšom modelovaní, skutočne sofistikovanom a opakovane kontrolovanom, že riešenie trojpruhu s kolektormi, ktoré bolo na D1 uvažované, nebude kapacitne stačiť a je pre intenzitu dopravy na tej križovatke veľmi nevhodným riešením,“ vysvetľuje Kováčik a dodáva, že žiadny motorista by neuvítal, keby sa na novo odovzdanom úseku už od začiatku tvorili dopravné zápchy. „Ako optimálny vyšiel štvorpruh plus pripojovacie pásy.“
Takto by raz mala vyzerať kompletná diaľničná sieť. Podľa Kováčika však najskôr musíme dostavať kľúčové ťahy ako D1, D3, R4 a južnú R3.
Má zmysel stavať všetky navrhované diaľnice a rýchlostné cesty?
„Je dôležité pozrieť sa na horizont 10 – 15 rokov a pozrieť sa na základnú chrbticovú scénu, ktorá je dlhé roky vymyslená od prvej československej republiky, od dôb Tomáša Baťu. Kedy diaľnica východo-západná, dnešná D1 bola vymyslená. Je rozostavaná a treba ju dostavať. Ďalej je to severo-južné prepojenie, či už je to západné alebo východné. To západné je jednoznačné. Treba dostavať D3 smerom na Českú republiku a na Poľsko. Treba dokončiť koridor prepojenia smerom na Maďarsko, Budapešť. A rozhodnúť sa konečne, či teda bude viesť ako je dnes s EÚ dohodnuté Turcom ako R3 až smerom na Šahy, alebo bude viesť cez Banskú Bystricu a Ružomberok ako R1,“ vysvetľuje Kováčik a dodáva, že bude iba jedna z týchto ciest. Tiež pripomína, že dôležité je aj východné severo-južné prepojenie Poľska a Maďarska pomocou rýchlostnej cesty R4. „Toto sú priority, ktorých sa treba držať. Potom môžeme riešiť ďalšie dodatkové trasy. Otázkou je, či to bude formou rýchlostných ciest v plnom profile, alebo to budú cesty 1. triedy vo zvýšenom komforte.“
Prečo sa odovzdávajú diaľnice s omeškaním?
Podľa Kováčika sú za tým dve veci. Prvou je nedostatočná kvalita niektorých projektov, na základe ktorých sa stavajú diaľnice. „Projektové dokumentácie aj za ceny, za ktoré boli vyhotovené, neumožňovali dostatočne hlboké premyslené technické riešenia. Proste za málo peňazí málo muziky,“ vysvetľuje prezident ZSPS. Druhým problémom sú nekompetentní dodávatelia. „Kombinácia nedostatočne kvalifikovaného dodávateľa a prípadne aj nízkej ceny, samozrejme, vytvára v praxi veľmi zložitú a takmer neriešiteľnú situáciu.“ Zhotoviteľ má potom tendenciu hľadať dôvody pre zvýšenie ceny.
