Holandsko by ste ťažko podozrievali z nadržiavania spaľovacím motorom. Táto skoro 18-miliónová krajina patrí k najbohatším v Európe, elektromobily si môže dovoliť, ešte nedávno boli štedro dotované a tak ich tamojší motoristi skutočne kupujú.
Vlani sa ich tam predalo približne 132 tisíc, čo predstavuje medziročný nárast o 16 percent. Aj vďaka tomu sa Holandsko stalo tretím najväčším trhom s batériovými vozidlami v EÚ a celkovo štvrtým najväčším v Európe.
Kde je ten problém?
Holandská vláda sa zaviazala, že do roku 2030 budú všetky autobusy, presnejšie povedané kompletná verejná doprava, jazdiť na elektrickú energiu. Pridajte k tomu solídny záujem bežných motoristov o elektromobily (viac ako tretina zo všetkých registrácií v roku 2024) a... zrazu zistíte, že nemáte adekvátne dimenzovanú sieť.
Svoje o tom vedia v Utrechte, kde bolo už vlani ohrozených až 90 percent všetkých stavebných projektov, pretože mesto im nedokázalo poskytnúť dostatočne výkonné elektrické pripojenie. Problém je totiž nielen v stúpajúcom počte batériových áut, ale nároky na energiu zvyšujú i tepelné čerpadlá v budovách.
Zákaz elektromobilov!
Situácia opakovane vyústila do absurdných situácií, keď miestne zastupiteľstvo celkom vážne premýšľalo nad zákazom vjazdu pre batériové vozidlá a podobné situácia sa dejú aj v iných mestách.
Holandsko si uvedomilo, že jeho sieť nie je na podobnú záťaž pripravené a preto si súčasná politická garnitúra nechala vypracovať medzirezortnú štúdiu zameranú na infraštruktúru, ktorá mala nájsť riešenie, ako sa štát môže vysporiadať so súčasnou situáciou. Zverejnená mala byť až 7. marca, ale denník Telegraaf už mal možnosť do nej nahliadnuť a nestačil sa diviť.
Koľko to bude stáť?
Máme chuť na to povedať, „asi sa nepýtajte“ alebo „najprv si sadnite“. Zo štúdie vyplýva, že na realizáciu všetkých zelených snov o energetickej transformácii bude Holandsko potrebovať investície vo výške 195 miliárd eur. 195 000 000 000 eur (aby nedošlo k omylu).
„Najlepšie“ na tom je, že tu nehovoríme o investíciách do výstavby atómových elektrární či veterných turbín. Ale čisto o peniazoch potrebných na rekonštrukciu verejnej elektrickej siete!
Úradníci potrebovali kyslík
Aby sme sa na uvedenú čiastku pozreli aj z trochu iného uhla, mali by sme dodať, že nejde o najvyšší odhad! Spomínaných 195 miliárd eur je približne v strede odhadovaného rozpätia. Iste, tým pádom môže byť výsledok aj nižší. Lenže... (úprimne) koľko poznáte verejných zákaziek, ktoré boli vo výsledku lacnejšie, ako deklaroval zhotoviteľ. To je z ranku sci-fi. Aj v Holandsku.
Z informácií, ktoré sa aktuálne objavujú v holandských médiách, sa zdá, že úradníci – potom ako boli konfrontovaní s týmto číslom – obrazne povedané padali zo stoličiek a potrebovali kyslíkový prístroj. A neboli sami.
Ešte vlani v októbri sa „ministerka životného prostredia a zeleného rastu“, Sophie Hermans, bila do pŕs, ako problémy so sieťou vyrieši mávnutím ruky. Podľa aktuálne štúdie vyrieši, ale za 195 miliárd.
Holandsko by navyše muselo okamžite začať rozkopávať všetky ulice a začať do zeme klásť hrubšie, odolnejšie nadimenzované káble. Navyše v čase, keď je sieť preťažená. A otázka znie, kto zatiaľ pripojí budované nové obytné štvrte a podniky. V najbližších rokoch je to nereálne.
Kto to zaplatí?
Na mieste je tiež otázka, kto dostane ten tučný účet. A jeden nemusí byť veľký mysliteľ, aby pochopil a odpovedal, že občania štátu, ktorý im zelenú transformáciu predložil. Je však možné v situácii, keď sú účty za energiu neúnosne vysoké, ľuďom predkladať faktúry na ešte vyššie čiastky?
Denník Telegraaf hovorí, že v štúdia ponúka aj „nápady“ na riešenia. Holandsko sa vraj môže obrátiť na Brusel so žiadosťou o väčšiu podporu a navrhuje, aby sa časť siete súčasného prevádzkovateľa (Tennet) predala Nemcom. Ten nápad však zabúda na dve podstatné veci...
Komu môžete poďakovať?
Tou prvou je fakt, že Brusel žiadne vlastné prostriedky nemá. Má len to, čo vyberie od jednotlivých štátov vo forme daní, platieb či pokút. Inak povedané, Holanďanom by na to museli prispieť ostatní občania EÚ. Ktorí ani zďaleka nie sú takí bohatí. Politikov v Amsterdame také riešenie určite nezabolí.
Druhá pripomienka smeruje k tomu navrhovanému predaju časti siete Nemcom. Holandské médiá celkom správne pripomínajú, že za súčasné vysoké ceny energií môže Európa poďakovať práve Berlínu a dôsledkom jeho Energiewende, ktorá nechala povypínať atómové elektrárne a chcela spoliehať hlavne na ruský plyn. Nehovoriac samozrejme o „cez mŕtvoly“ presadzovanom Green Deale.
Ona myšlienková skratka zo začiatku tohto článku, ktorá naznačovala, že Holanďania by mali prestať kupovať elektromobily, pretože pre ne nebudú mať elektriku, bola pochopiteľne pritiahnutá za vlasy. Ale v kontexte s vyššie spomenutým, zase nie tak veľmi.
