Nemecké automobilky sa doslova predbiehajú vo vyhláseniach, ktorá skôr zastaví vývoj spaľovacích motorov i predaj áut s týmto typom pohonu a asi najhlasnejšie z nich kričí Volkswagen. Ťažko povedať, či tak robí hlavne v snahe odčiniť dodnes živú kauzu Dieselgate, ktorá spôsobila dramatický pád obľúbenosti naftových motorov, alebo preto, že ide stále o čiastočne štátny podnik a tým pádom sa len z povinnosti drží jednotnej nemeckej línie.
Práve nemecká vláda totiž stavila všetko na batériové elektromobily, pričom si pri ich presadzovaní počína ako povestný slon v porceláne. V čom je problém? Ide o nedávno odhalený dopis štátneho tajomníka Jochena Flasbartha zo Spolkového ministerstva životného prostredia, ochrany prírody a jadrovej bezpečnosti, pod ktorým je tiež podpísaný Michael Gäunther z ministerstva dopravy a digitálnej infraštruktúry a Andreas Feicht z ministerstva hospodárstva a energeticky.
Spomínané mená vám asi veľa nehovoria, to podstatné však je, že sa týmto trom úradníkom úspešne podarilo svojim lobovaním medzi nemeckými politikmi torpédovať a potopiť predaj takzvanej parafínovej motorovej nafty. Že vám tento typ paliva nič nehovorí? Potom dovoľte krátku technickú vsuvku.
Bio ale nie z repky
Parafínová nafta sa niekedy označuje skratkou XTL, hovorí sa jej tiež C.A.R.E. diesel a radi by sme zdôraznili, že nejde o bionaftu. Ide naopak o syntetické palivo s veľmi vysokou kvalitou, ktoré sa vyrába z rastlinných zvyškov a odpadu, inak povedané takmer kompletne z obnoviteľných zdrojov. A vďaka tomu sa dá o ňom povedať, že znižuje emisie oxidu uhličitého v porovnaní s klasickou naftou z ropy o 70 až 90 percent.
Obrovskou výhodou XTL je samozrejme tiež fakt, že sa môže začať predávať okamžite, pretože kvôli syntetickej nafte nie je nutné robiť absolútne žiadne zmeny v súčasnej infraštruktúre čerpacích staníc a upravovať sa nemusia ani samotné automobily. Dokážete si to predstaviť? Milióny áut by mohli mať prakticky zo dňa na deň o 70 až 90 percent nižšie emisie CO2. Lenže nemeckí úradníci s alternatívami k elektromobilom jednoducho nepočítajú. Povedali „Nein“ a pri obhajobe svojho rozhodnutia vyslovene klamali.
Jochen Flasbarth je považovaný za jedného z najväčších lobistov v zákulisí nemeckej politiky, pokiaľ ide o presadzovanie elektromobilov. „V pláne na ochranu klímy máme napísané, že od roku 2030 už vlastne nesmieme povoliť automobily s klasickými spaľovacími motormi,“ predniesol Flasbarth v jednom zo svojich prejavov v roku 2016, ktorým ovplyvňoval federálnu vládu do tej miery, že tá 13. decembra 2019 jednoducho neschválila predaj čistých syntetických palív na čerpacích staniciach, ale povolila len ich čiastočné primiešavanie do existujúcej nafty a benzínu.
Argumenty, ktorými Jochen Flasbarth zo spolkového ministerstva životného prostredia i spolková vláda obhajovali svoje rozhodnutie, stoja kompletne na vode. Tvrdili, že syntetické palivá obsahujú palmový olej, že výrobcovia automobilov tieto palivá neschválili a navyše sa oháňali tvrdením, že EÚ zaháji voči Nemecku konanie o porušení právnych predpisov, pretože schválenie syntetických palív by oddialilo hlasovanie o tri mesiace.
Nemecký Focus tvrdí, že žiadny z troch uvedených dôvodov nie je pravdivý. Dodávateľ nafty C.A.R.E. na nemeckom trhu – spoločnosť ToolFuels – hovorí, že od 1. januára 2019 palmový olej do svojho produktu nemieša a má to potvrdené i certifikátmi. Na svojej stránke má navyše doklady od 36 výrobcov o tom, že s ich autami, respektíve motormi je parafínová nafta XTL bez problémov kompatibilná. Ide napríklad o Audi, BMW, Citroën, Daimler Trucks, Ford, GM, Hyundai, Mini, Nissan, Opel, Peugeot, Renault, Toyota, Volvo Cars i Volkswagen.
Neobstojí ani posledný argument o možnom zahájení konania. Focus hovorí, že je to typický príklad „ospalej byrokracie“. A keby len to. Nemecký magazín tvrdí, že jedna z osôb, ktorá bola do uvedeného procesu zapojená, novinárom potvrdila, že spolkové ministerstvo životného prostredia (teda materský úrad Jochena Flasbartha) schvaľovací proces zámerne zdržovalo.
Čo to pre nemeckých motoristov a v konečnom dôsledku i pre celú Európu ovplyvňovanú berlínskou politikou znamená? Ak sú zistenia Focusu skutočne pravdivé, tak v prvom rade ide o cielenú snahu zabrániť nemeckým občanom v tom, aby si v budúcnosti vybrali, či chcú jazdiť elektromobilmi alebo autami so spaľovacími motormi, ktoré by mohli používať nízkoemisné a pre životné prostredie menej škodlivé palivá. Obe možnosti pritom prichádzali do úvahy a v závislosti na spôsobe výroby elektrickej energie by dokonca autá s klasickými motormi mohli byť ekologickejšie než elektromobily.
Ešte nepochopiteľnejšie vyznieva konanie nemeckých politikov v kontexte so súčasným vozovým parkom. Tým chceme povedať, že aj keby skutočne platil zákaz predaja áut so spaľovacími motormi hoci od budúceho roka, ich obmena za elektromobily by trvala roky možno až dekády. Naproti tomu syntetickú naftu môžete natankovať do svojho TDI, dCi, TDCi či CRDi hneď zajtra a zníženie emisií skleníkových plynov by bolo ohromujúce. Vychádza to skrátka ako tá najrozumnejšia, najjednoduchšia a najrýchlejšia cesta k ekologickej doprave. A celkom iste v konečnom dôsledku aj ako najlacnejšia. Neveríte?
Pri čítaní predchádzajúcich riadkov vás celkom iste napadlo niečo ako – „No dobre, ale koľko by tá syntetická nafta stála? Lacná asi nie je...“ To skutočne nie je, ale nestojí ani nezmysel.
Napríklad fínska spoločnosť Neste vyrába C.A.R.E. diesel v Rotterdame a Singapure z odpadných potravinárskych a rastlinných tukov a predáva ho na približne 500 čerpacích staniciach. Liter za 1,75 eura. To je zhruba o 50 centov na liter viac, ako zaplatíme za liter bežnej nafty vyrobenej z ropy a je viac než pravdepodobné, že by tým pádom momentálne na Slovensku príliš neletela. Pozrite sa na to ale z trochu iného uhla.
Už dnes sa hovorí o tom, že EU chystá ďalšie „zelené“ dane na fosílne palivá, takže cena bežnej nafty (ktorá sa v Nemecku predáva za 1,40 eura) by čoskoro mohla poskočiť na dve eurá za liter. Lepšie? A to skúste zobrať do úvahy fakt, že dnes vyrába syntetickú naftu v Európe len pár firiem. Čo by sa asi stalo s jej cenou, ak by sa objavili desiatky, možno stovky vzájomne si konkurujúcich spoločností? Liberalizácia trhu by z XTL čoskoro urobila nielen konkurencieschopné ale pravdepodobne i cenovo výhodnejšie palivo.
Lenže EÚ, Nemecko a úradníci sa rozhodli, že jedinou správnou cestou je elektromobilita. Teda až na to, že najprv musíme za desiatky, možno stovky miliárd eur z našich vreciek vybudovať infraštruktúru, teda nabíjačky, posilniť rozvodné siete, vybudovať nové elektrárne, nakúpiť nové autá, ktoré musí niekto za cenu ďalších energií, emisií a nákladov vyrobiť. Jednoduché, že? A tomu sa hovorí Green Deal. Až na to, že to nie je žiadna dohoda, ale skôr Zelený diktát.
Nemecký magazín Focus sa celkom oprávnene v závere svojho článku pýta, či zákaz predaja syntetického paliva v Nemecku neporušuje európske právo hospodárskej súťaže už preto, že je v iných štátoch EÚ jeho distribúcia a predaj povolený. A rovno im na to aj odpovieme. Porušuje. Lenže to by sa Nemci, presnejšie povedané nemeckí politici nesmeli zblázniť.
Mimochodom, spomínaná firma Neste sa nehrá na svojom malom piesočku. V Singapure, Rotterdame a fínskom Porvoo ročne vyrába 3,2 milióna ton palív z obnoviteľných zdrojov. To je 10 percent ročnej spotreby nafty v Nemecku. Jediná firma! A to chce do roku 2023 zvýšiť kapacitu na 4,5 milióna ton ročne. A pritom nepoužíva najnovšie technológie. Univerzita aplikovaných vied v Hamburgu, ktorá sa zaoberá decentralizovanou produkciou biopalív, hovorí, že nové zariadenia vo veľkosti kontajnera, by dokázali z odpadu vyrobiť liter syntetického paliva za menej ako euro za liter. Aj preto americká konzultačná firma McKinsey v rámci Svetového ekonomického fóra odhadla, že do roku 2040 by mohlo byť 40 percent nafty nahradených syntetickým palivom. Klimaticky neutrálnym, teda bez emisií. Lenže to by niekto musel chcieť. A nemusíme ani ukazovať prstom, koho tým máme na mysli.
zdroj: Focus, Shutterstock
