Prečo to teraz vôbec rozoberám? Lebo Porsche Carrera GT je hlavne v USA pod paľbou bulvárnych médií vďaka súdnemu procesu. V ňom dcéra Paula Walkera s právnikmi obviňuje Porsche, že chýbajúci stabilizačný systém zásadne prispel k otcovej smrti. V čase, keď bola Carrera GT horúca novinka, som si to neuvedomil, dochádza mi to celé až teraz. Hyperšport zo Štuttgartu totiž (na rozdiel od všetkých ostatných cestných Porsche po roku 2000) nemal vypínateľný stabilizačný systém, ako je to snáď na 90% superšportov a hyperšportov nového milénia. Carrera GT nemala PSM vôbec. Chcete vedieť prečo?
Neplánované auto
Lebo vznikla celkom náhodou. V dlhodobom pláne automobilky tento druh auta nebol. No mnohým veciam na svete pomôže náhoda. Vedenie Porsche začiatkom nového tisícročia zvažovalo návrat do pretekov LeMans. Vznikol úžasný vysokootáčkový motor V10 s objemom 5,7 litra. Následne prišlo rozhodnutie LeMans program opustiť a venovať sa oveľa rozumnejšiemu a perspektívne ziskovejšiemu programu s menom Cayenne. Ale čo so skvelým motorom? A tu to niekomu napadlo - postavme jedinečný superšport. Niečo veľmi exkluzívne. To, čo následne vzniklo, je tak nekompromisný hyperšport, aký treba hľadať. Je to vlastne pretekárske auto s homologáciou pre cestnú premávku. Manuálna prevodovka, karbón-keramické brzdy s ABS a trakčnou kontrolou. Je mimoriadne náročné, časovo aj finančne, stabilizáciu vyvinúť dobre.
Keď Carrera GT prišla do predaja, mala v zásade dvoch hlavných konkurentov - Ferrari Enzo a Mercedes SLR McLaren. Obe z nich však mali stabilizačný systém a pre ostrú jazdu sú podstatne prívetivejšie a jednoduchšie. Carrera GT je totálny extrém. Niečo ako Ferrari F40. Jej klientela mali byť ľudia, ktorí ju bez ostychu vezmú na okruh. Ľudia, ktorí majú riadne skúsenosti s ostrou jazdou na limite, na tratiach, či dokonca v pretekaní. Ľudia, ktorí chápu, že za každú chybu v nej v tempe nad sto km/h tvrdo zaplatia. Porsche mierilo na pilotov, ktorí chcú auto bez inak všade prítomnej elektroniky na podvozku. Carrera GT nebola primárne pre šprinty, ani pre rýchle presuny medzi mestami. Bola hlavne pre okruhy. Jej čarom bola práve surovosť a jednoduchosť. Šoférovať ju znamenalo zaobchádzať s ňou ako v rukavičkách - ak ste chceli ostať celí vy, či ona.
Paul Walker a Roger Rodas to veľmi dobre vedeli. Porsche tvrdí, že Carrera GT nie je auto pre každého, aj preto bol počet vyrobených kusov obmedzený na 1270 ks. PSM (Porsche Stability Managelent) je v každej generácii jeden z najlepšie nakalibrovaných stabilizačných systémov na svete. A dá sa kompletne vypnúť na všetkých typoch. Na rozdiel od Carrery GT, "bežné" modely riadia ľudia s rôznou úrovňou vodičských schopností a je veľa takých, ktorí stabilizáciu na svojom Porsche ešte ani raz nevypli. Ani nemajú dôvod to urobiť. Dokonca ani keď svoju 911 alebo Cayman vezmú na okruh.
Už samotná cena Carreru GT postavila pred veľmi obmedzenú klientelu. No to, že sú tí ľudia bohatí, automaticky neznamená, že vedia špičkovo šoférovať. V prípade oboch, Rodasa a Walkera, sa to povedať nedá, obaja sa pretekaniu venovali. Oboch fascinovalo riadiť "analógové" auto v "digitálnej" dobe superšportov. Je to auto, ktoré je treba skúšať, ak sa niečo pokazí, na uzavretej trati, nie kdesi v priemyselnej časti mesta, kde sa podmienky na povrchu nepredvídateľne menia. Ak chýbajúca stabilizácia mala byť taký veľký problém, platí to snáď od momentu, keď si to auto niekto kúpi a je ochotný na ňom jazdiť. Nie až keď je po všetkom a teraz to má byť výhovorka a dôvod, prečo sa stalo nešťastie... Chalani šli prosto neprimerane rýchlo a aj keď súhlasím, že ich je oboch veľká škoda, treba sa cez to už preniesť a nie sa z toho snažiť vytrieskať miliónový kapitál, ako to v USA veľmi dobre vedia.
