Skúsme to v prvom rade zobrať trochu zoširoka a bez priameho vplyvu ukrajinsko-ruského vojenského konfliktu. A rovno môžeme dodať, že pozitívne správy nemáme.
Ďalšie stúpanie cien ropy na medzinárodných trhoch čiastočne brzdila Čína, pretože jej ekonomiku doteraz spomaľovali drastické opatrenia proti šíreniu koronavírusu. So zlepšovaním pandemickej situácie a postupným uvoľňovaním protiepidemiologických pravidiel sa však dopyt po tejto surovine na obrovskom čínskom trhu opäť začína zvyšovať, čo znamená jediné – drahšiu ropu.
O niečo menej prehľadná je situácia v Spojených štátoch. Tamojší i medzinárodní analytici opakovane predviedli, že zďaleka nemajú taký dobrý prehľad o vývoji na severoamerickom trhu, ako by sa mohlo zdať. Ako inak vysvetliť, že odhadované zásoby ropy v USA sa opakovane ukázali byť výrazne nižšie, ako sa pôvodne predpokladalo.
Pomerne nejasná je tiež momentálna nálada krajín OPEC+, čosi ale naznačuje fakt, že ich ťažba sa zásadne nemení a samozrejme im vysoké ceny ropy vyhovujú. Že toto združenie dokáže dramaticky meniť pomery na trhu, dokázal už rok 2014. V tomto období boli aj kvôli anexii Krymu Ruskom ceny podobné ako dnes, OPEC však razantne zvýšil ťažbu a do konca roka 2015 spadla cena barelu ropy na 40 dolárov.
Prečo sa niečo podobné nedeje aj dnes, nie je také ťažké uhádnuť. V roku 2016 sa počet členov kartelu vyvážajúceho ropu zvýšil o jedenásť štátov, to podstatné ale je, že medzi inými v ňom pribudlo i samotné Rusko (a aj preto zmena názvu z OPEC na OPEC+).
To by samo o sebe na politiku typu „všetci za jedného, jeden za všetkých“ samozrejme nestačilo, medzi ruskými politickými špičkami a vládami na Blízkom Východe však muselo medzičasom dôjsť k ďalšiemu rozpúšťaniu ľadov, ktoré medzi nimi vyrástli v roku 2014.
Dokazujú to okrem iného ministri energetiky Spojených arabských emirátov a Saudskej Arábie, ktorí sa pred necelými dvomi mesiacmi (teda už po začiatku agresie voči Ukrajine) svojimi výrokmi jednoznačne postavili za Rusko.
„Rusko bude vždy členom skupiny OPEC+ a my ho musíme rešpektovať,“ oznámil minister energetiky SAE Suhail al-Mazrouei na Svetovom energetickom fóre v Dubaj koncom marca a dodal: „Keď bude chcieť niekto hovoriť k OPEC+, bude hovoriť aj k Rusku.“ Aj preto asi neprekvapí, že aprílové jednania predstaviteľov EÚ a uvedeného kartelu vo Viedni nepriniesli žiadne výsledky. Európska únia síce vyzývala ku zvýšeniu ťažby ropy a odvolávala sa na udržanie rovnováhy na trhu, skutočne funkčné páky ale v rukách nemá, a tak sa nestalo prakticky nič.
Aby tých jóboviek náhodou nebolo málo, znižovaniu cien logicky nenahráva ani snaha EÚ zaviesť embargo na dovoz ruskej ropy do únie. Podľa tohto návrhu by mali členské štáty prestať odoberať surovú ropu v priebehu budúcich šiestich mesiacov a do konca tohto roka seknúť i so všetkými ropnými produktami. A nepríjemné na tom je, že Slovensko spolu s Litvou, Fínskom či Maďarskom patria k štátom najviac závislým na ruskej rope.
Aktuálna cena severomorskej ropy Brent sa pohybuje okolo 114 dolárov za barel, americká ľahká ropa WTI je nepatrne lacnejšia, osciluje okolo 110 dolárov za barel. Analytici v súčasnosti odhadujú, že zavedenie embarga na ruskú ropu zo strany EÚ by vyhnala tieto ceny na 150 až 160 dolárov za barel, ale kvôli obavám z nedostatku tejto suroviny a nervozity na trhu sa už hovorí aj o hranici 200 dolárov za barel.
Čo v tej chvíli uvidíme na stojanoch čerpacích staníc, si v tejto chvíli dosť dobre nedokážeme predstaviť. Ak ale nechceme, aby európska doprava začala kolabovať a dostávala prvú pomoc len z peňaženiek občanov, mali by jednotlivé štáty únie zvážiť svoju daňovú politiku a po vzore napríklad Poľska premyslieť výšku spotrebnej dane či DPH na benzín i naftu. Toto opatrenie síce zníži verejné príjmy, myslíme si ale, že je na čase, aby rozumnejšie začali hospodáriť (bez ďalšieho zvyšovania schodkov v rozpočtoch) aj štáty a nielen domácnosti.
foto: Shutterstock
