Vývoj v oblasti konštrukcie motorových vozidiel neustále napreduje. S príchodom novej technológie batériových elektromobilov sa však zrýchľuje, pričom najdynamickejší rozvoj predvádzajú predovšetkým technológie trakčných batérií. Pevné batérie teraz odborníci označujú za ďalšiu generáciu batérií, ktoré by mali výrazným spôsobom zmeniť energetický, aj ekologický pohľad na batériové elektromobily.
Rýchlejšie nabíjanie a menšia uhlíková stopa
Pevné batérie (tzv. solid-state batteries) využívajú pevné elektrolyty namiesto tekutých alebo gélových, ktoré nájdeme v lítiovo-iónových batériách. Automobilky očakávajú, že sa na trhu presadia v druhej polovici tohto desaťročia. „Očakávania v súvislosti s potenciálnymi výhodami pevných batérií, ktoré majú nahradiť lítiovo-iónové batérie, sú vysoké,” uvádza Cecilia Mattea, autorka štúdie vypracovanej pre Transport&Environment (T&E). „Elektromobily sú už teraz pre planétu oveľa výhodnejšie ako spaľovanie ropy a uhlíková stopa batérií sa každým rokom znižuje. Technológia pevných batérií však predstavuje zásadnú zmenu, pretože ich vyššia energetická hustota znamená, že na ich výrobu je potrebné oveľa menej materiálov, a teda aj emisií,” doplnila Mattea.
Z posudzovania životného cyklu pevných batérií vyplýva, že uhlíková stopa pevných batérií je o 24 až 39 percent nižšia. Záleží, aké materiály sa pri výrobe použijú. Z výsledkov vyplýva, že pevné batérie majú nižšiu uhlíkovú stopu už od začiatku životného cyklu, teda od samotnej výroby batérie. Napriek nižšej uhlíkovej stope štúdia identifikovala aj takzvané „emisné hotspoty” rôznych batérií. To znamená časti životného cyklu, v ktorých sa kumulujú celkové emisie. Pri pevných batériách je to najmä kovové lítium použité v anóde. Dôvodom je, že pevné batérie budú vyžadovať v priemere o viac ako tretinu viac lítia než súčasné technológie. Zároveň sa ale pri výrobe použije omnoho menej grafitu a kobaltu. Pomôcť znížiť uhlíkovú stopu však môžu aj nové technológie ťažby vrátane získavania lítia z geotermálnych vrtov. Tie majú podstatne nižšiu uhlíkovú stopu než tradičná ťažba lítia z tvrdej skaly. Viac než polovica lítia v súčasnosti pochádza z Austrálie, odkiaľ sa vozí do Číny, kde sa upravuje a vyváža do zvyšku sveta.
zdroj: Euractiv, Transport & Environment
