Na monokok z uhlíkového kompozitu stále pozeráme (snáď len s výnimkou BMW i3) ako na exotickú štruktúru, ktorá je skrátka príliš drahá na to, aby sa mohla objaviť v relatívne bežných automobiloch. Spojenú ju máme s najdrahšími športovými autami a nič na tom nezmenili ani mnohé pokusy, ktoré sa snažili zlacniť jeho výrobu – svojho času napríklad Lamborghini takzvaným „kovaným karbónom“.
Problém je samozrejme tiež v náročnosti produkcie uhlíkových vlákien, britský Dash-CAE ale hovorí, že má isté riešenie, ktoré im pomohlo tento typ konštrukcie zlacniť.
Ich novinka sa volá TR01, ide o karbónové šasi a firma tvrdí, že jeho cena začína na 30 tisícoch librách za kus, teda necelých 35 tisícoch eur a môže byť výrazne lacnejšie, ak by ste mali záujem objednať si ich vo väčších počtoch či sériách.
Kam až sa dá s cenovkou dostať, Dash-CAE nehovorí, tvrdí ale, že je vhodný pre akékoľvek výkonné dvojmiestne športové autá.
Výhoda TR01 má okrem ceny spočívať samozrejme aj v tom, že je trikrát tuhší a o polovicu ľahší ako rovnaká platforma vyrobená z oceli. Tá by bezpochyby bola lacnejšia, Tim Robathan (zakladateľ uvedenej firmy a bývalý konštruktér F1) hovorí, že ich produkt „nie je nezmyselne drahší“, ak by klient zvážil, že „nemusí napríklad vyrábať žiadne prípravky“.
Robathan v rozhovore pre časopis Top Gear dodáva, že museli vytvoriť nákladovo efektívne riešenie, ak malo byť dostupné komukoľvek, pričom vyvinuli platformu, ktorú je možné upraviť pre rôzne typy áut a je vhodná pre elektromobily i vozidlá s klasickým spaľovacím motorom.
Inšpirovaný Alfou Romeo
Aby ste si dokázali urobiť ešte o niečo lepší obrázok o tom, čo sa Dash-CAE podarilo, mali by sme dodať, že ich TR01 stojí zhruba polovicu toho, ako iné podobné konštrukcie. Briti pripomínajú, že táto platforma by sa mohla stať základom pre malosériových výrobcov, profesionálne tímy, ale odporúčajú ju tiež pre hobby projekty, ktoré majú na ostrovoch vďaka voľnejšej legislatíve zelenú.
Tim Robathan hovorí, že sa pri vývoji nechali inšpirovať Alfou Romeo 4C, ktorá podľa neho predbehla svoju dobu, lenže Taliani sa rozhodli tento projekt ďalej nerozvíjať. Zakladateľ Dash-CAE to zobral ako príležitosť, pustili sa do kalkulácie, konfigurácie konštrukcie a vďaka ohromným skúsenostiam z výroby zistili, že tento projekt dokážu zrealizovať.
Robathan pri tom zužitkoval svoje skúsenosti z 90. rokov, keď pracoval pre Lotus a v tejto práci pokračoval až do roku 2013, keď sa rozhodol osamostatniť. Pomerne rýchlo získal klientelu pohybujúcu sa vo vytrvalostných šampionátoch typu Le Mans, GT a ďalších a navyše sa stal priekopníkom v 3D tlači pre monoposty F1.
Výsledkom je spomínané TR01, otázkou ale pochopiteľne je, či Dash osloví nejakú automobilku a naviaže s ňou spoluprácu. Aby bol presvedčivejší, ponúka tiež automatizáciu v podobe programovateľných robotov strihajúcich prepreg (uhlíkovú tkaninu) i hotové karbónové komponenty.
zdroj: Dash-CAE, Top Gear
