V krajinách s vysokým počtom slnečných dní sa so slnečným žiarením už ľudia naučili bojovať a budovy či predmety lakujú svetlými, prípadne úplne bielymi farbami. Tie lepšie odrážajú slnečné žiarenie a menej prehrievajú povrchy pod nimi. A rovnako to platí aj pre autá, čím svetlejšie, tým menej tepla absorbujú ich karosérie.
Aj chladenie niečo stojí
A práve v prehrievaní karosérií áut je zakopaný pes. Na ich chladenie pomocou klimatizácii sa totiž spotrebováva veľké množstvo energie, ktorú musí užívateľ zaplatiť. A čím je auto tmavšie, tým je tento problém výraznejší. Vedci z Kolumbijskej univerzity však prichádzajú s riešením – s dvojvrstvovou farbou schopnou lepšie odrážať slnečné žiarenie. Povrch dokonca ochladia bez ohľadu na použitý odtieň farby.
Podstata je v póroch
Podstatou ochranného účinku novej farby je jej dvojvrstvová konštrukcia. Najskôr sa totiž na povrch nanáša spodná vrstva podobná pórovitému teflónu schopnému odrážať infračervené svetlo. Až na túto vrstvu vedci následne nanášajú rôzne odtiene farieb. Práve preto nezáleží na tom, aký odtieň sa nakoniec použije, spodná vrstva totiž veľkú časť tepelnej energie nakoniec odrazí.
O 15 °C chladnejšie
Podľa vedeckých štúdií sa na chladenie pomocou klimatizácií všeobecne spotrebuje až 15 % všetkej energie. Platí to pre chladenie budov a všetkých priestorov. Rovnaké percento, ak nie dokonca vyššie, si však vyžiada aj chladenie kabín áut. Nový druh farby preto na Kolumbijskej univerzite prispôsobili aj použitiu na automobilové karosérie. Pri skúškach na priamom slnečnom žiarení sa, v závislosti od zvoleného odtieňa, zohrial podklad o 3 až 15,6 °C menej, ako pri použití konvenčnej farby s rovnaký odtieňom. Menej tepla na povrchu karosérie zároveň znamená menej chladiaceho výkonu klimatizácie, čo v konečnom dôsledku znižuje aj spotrebu paliva. A je jedno, či je to auto so spaľovacím motorom alebo elektromobil. Ako uvádzajú univerzitní vedci, aj toto by mohla byť jedna z ciest znižovania emisií vozidiel. Ich cieľom je preto dostať špeciálnu farbu až do sériovej výroby a pripraviť jej portfólio tak, aby bola použiteľná nielen na budovy, či priemyselné predmety, ale aj v automobilovom priemysle.
zdroj: Science Advances
