Výstredná Toyota C-HR prešla omladzovacou kúrou, v rámci ktorej sa konštruktéri zamerali nielen na jej vizuálne úpravy, ale aj výbavu a techniku. Podrobnejšie skúmanie novinky odhalí pozmenený predný nárazník s lakovanou farebnou linkou v spodnej časti, predné hmlovky posunuté vyššie a viac do strán a hlavné LED svetlomety s prepracovanou optikou. Denné LED svetlá aj smerovky sú teraz integrované do spoločného svetelného zdroja na hornej hrane svetiel. V kabíne je novinkou multimediálny systém s technológiami Apple Carplay a Android Auto na prepojenie so smartfónom.
Optické rozdiely medzi doterajším a modernizovaným modelom sú len minimálne.
Zozadu je zmien ešte menej.
Menej vibrácií, viac izolačných materiálov
Dobrou správou z hľadiska komfortu jazdy je rozsiahlejšie použitie izolačných materiálov a nové riešenia potláčajúce vibrácie prenášané od podvozka do skeletu karosérie. Toyota tak reaguje na zákazníkov kritizujúcich slabšie odhlučnenie podbehov a akustiku jazdy na horších povrchoch. Konštruktéri upravili aj naladenie podvozku, aké konkrétne zmeny však vykonali, oficiálna správa z automobilky neuvádza.
Už aj so silnejším hybridom
Po vzore Corolly prichádzajú aj pod kapotu C-HR dve hybridné pohonné jednotky. Hybridným základom naďalej ostáva pohon Hybrid 1.8 kombinujúci atmosférický štvorvalec 1,8 16V DOHC (72 kW/98 k) a elektromotor (53 kW/72 k) so spoločným systémovým výkonom 90 kW (122 k). Ponuku smerom hore však teraz obohacuje jednotka Hybrid Dynamic Force 2.0 s celkovým výkonom 135 kW (184 k). Tá pozostáva z atmosférického štvorvalca 2,0 16V DOHC (112 kW/152 k) a elektromotora s výkonom 80 kW (109 k). Na rozdiel od jednotky Hybrid 1.8 dokáže spaľovací motor Hybrid Dynamic Force pri vysokej záťaži prepnúť z Atkinsonovho do Ottovho cyklu, takže uprednostní výkon pred účinnosťou a výkonový rozdiel medzi Hybrid 1.8 a 2.0 ešte narastie. Okrem nepriameho vstrekovania navyše využíva aj priamy vstrek a pracuje s kompresným pomerom až 14:1 (Hybrid 1.8 má kompresný pomer 13:1).
Čo je Atkinsonov cyklus
Pri hybridných Toyotách má účinnosť motora prednosť pred absolútnymi výkonmi, ich spaľovacie motory preto pracujú v tzv. Atkinsonových cykloch, kedy sa sacie ventily zatvárajú o niečo skôr a časť stláčanej zmesi je vytlačovaná späť do sania. Pri následnom výbuchu vo valci tak nedochádza k javu, kedy nestihne všetka zmes odovzdať svoju energiu priamo v spaľovacích priestoroch a jej časť sa ešte rozpína vo výfuku. Odvrátenou stránkou tohto procesu je menej rozpínajúcej sa zmesi nad piestom a z toho vyplývajúci menší krútiaci moment. Ten však hybridné Toyoty kompenzujú elektromotormi zaberajúcimi prakticky z nulových otáčok. Výkonnejší Hybrid Dynamic Force však dokáže pod záťažou pomocou variabilného časovania ventilov prepnúť z Atkinsonovho do Ottovho cyklu, následne začne plniť valce naplno a za cenu zvýšenej spotreby dokáže vyvinúť podstatne lepšiu reálnu dynamiku. Napriek spomenutému javu Toyota v prípade nového C-HR Hybrid Dynamic Force 2.0 udáva kombinovanú spotrebu len 5,2 l/100 km (slabší Hybrid 1.8 má 4,8 l/100 km).