Učebnice chémie uvádzajú, že amoniak je anorganická zlúčenina zložená z jedného atómu dusíka a troch atómov vodíka (NH3) a zároveň ide o bezfarebný, veľmi dráždivý plyn pre oči, sliznice a pokožku.
Napriek jeho toxicite ide o bežnú a veľmi rozšírenú surovinu používanú pri výrobe dusíkatých hnojív (alebo tiež močoviny, AdBlue zlučovaním s CO2 a rozpúšťaním vo vode), a pretože je zároveň horľavý, Číňania nie sú samozrejme prví, koho napadlo, že by mohol pracovať namiesto klasických fosílnych palív v spaľovacom motore.
Pomohol počas druhej svetovej vojny
Napríklad koncom roka 1942 belgickú verejnú dopravu zastavil akútny nedostatok pohonných hmôt kvôli druhej svetovej vojne, už v apríli 1943 však upravili zhruba stovku autobusov tak, aby mohli jazdiť na kvapalný čpavok. Išlo o krátkodobý experiment, ale fungoval. Podobne na tom bol aj projekt Kanaďana Grega Vezina, ktorý v roku 1981 médiám predstavil svoj Chevrolet Impala upravený tak, aby mohol jazdiť na amoniak.
Aktuálne s tým istým nápadom prichádza čínsky štátny koncern GAC, ktorý je na domácom trhu zároveň technologickým partnerom Toyoty. Firma v rámci konferencie predstavila skúšobný dvojlitrový štvorvalec a tvrdí o ňom, že ide o prvý, čpavkom poháňaný motor určený pre osobné automobily.
„Prekonali sme prekážku, ktorou bolo pomalé horenie amoniaku,“ povedal agentúre Bloomberg Qi Hongzhong z výskumného a vývojového centra automobilky GAC. „Hodnotu tejto technológie pre spoločnosť a komerčné využitie sa podľa nás oplatí predvídať.“
Nová čínska pohonná jednotka produkuje 163 koní a Guangzhou ju testuje s bezuhlíkovým amoniakom ako alternatívu ku klasickým elektromobilom, ktoré vyrába pod značkou Aion (v Číne jej patrí tretia priečka za BYD a Teslou).
Lodná doprava má k amoniaku nakročené
Čpavok mimochodom momentálne letí v lodnej doprave. Venuje sa mu americký startup Amogy či Mitsubishi Shipbuilding, ktorá okrem elektrického pohonu a LNG začala dodávať tiež palivové systémy schopné pracovať s amoniakom. A zvažuje sa tiež možnosť použiť ho tiež v nákladných automobiloch, má to ale jeden háčik.
Okrem toxickej povahy čpavku a nutnosti manipulovať s ním kvôli tomu veľmi opatrne a pri dodržiavaní veľmi prísnych bezpečnostných predpisov má táto zlúčenina aj inú nevýhodu. A tým nemáme na mysli jeho tretinovú energetickú hustotu v porovnaní s naftou. Pri jeho horení síce nevznikajú žiadne emisie CO2, sadze, ani uhlovodíky, ale produktom sú oxidy dusíka, teda NOx.
O tie sa samozrejme dokáže postarať už spomínané AdBlue v rámci systému SCR, teda selektívnej katalytickej redukcie, ktorá konvertuje NOx na vodu a dusík, GAC však zatiaľ neprezradilo, ako si dokáže jeho motor, respektíve výfukový systém poradiť s výrazne väčším objemom oxidov dusíka v porovnaní s bežnými naftovými či benzínovými agregátmi.
Práve kvôli nebezpečnej povahe čpavku sa nepredpokladá, že by sa mohol amoniakový motor v dohľadnej dobe presadiť v osobných autách. Odborníci ale nevylučujú, že ako bezuhlíková alternatíva sa môže objaviť v nákladných automobiloch.
zdroj: GAC, Bloomberg
