Sledovať prácu najvyšších predstaviteľov jednotlivých automobiliek je obvykle nuda. Teda nuda, ak vás nezaujíma obchodná stratégia, zákulisné ťahy, vyjednávania, budúcnosť priemyslu, politika alebo tiež veľmi dôsledne filtrované oficiálne prehlásenia či konfrontácie pôvodných stanovísk s realitou a podobne... Otvorenej akcie v tom nie je, ani čo by sa za povestný necht vošlo. Jeden človek však túto predstavu pred pár rokmi nabúral.
Hovoríme samozrejme o Carlosovi Ghosnovi, špičkovom manažérovi libanonsko-brazílsko-francúzskeho pôvodu, ktorý mal svojho času všetko. Mesačný príjem okolo 780 tisíc eur, pod sebou stovky tisíc zamestnancov a v lietadle pri pendlovaní za svojimi povinnosťami na opačných koncoch sveta trávil snáď viac času ako na zemi.
Ak ste jeho kariéru skutočne nesledovali, ale autá a veci okolo vám nie sú ľahostajné, muselo vám jeho zatknutie pripadať ako omyl, blesk z jasného neba, ktorý si pomýlil svoju dráhu a trafil toho najmenej pravdepodobného človeka. Ghosn za japonskými mrežami? Za to všetko, čo pre Nissan a ostatné pridružené automobilky za tie roky urobil? Za pomoc Japonsku pri obnove po zemetrasení a cunami?
Pre menej informovaných to musel byť zlý vtip, ale kontext či detaily nechápali veľmi ani tí, ktorí Ghosnov vzostup registrovali a zaujímali sa.
Situácii veľmi nepomáhala ani japonská prokuratúra, respektíve jej veľmi svojský prístup k právam obvineného. Celé to vyzeralo, ako keby si z prezumpcie neviny ktosi vyrobil trhací kalendár. Odopierali mu právnikov, kontakt s rodinou, neexistovalo žiadne oficiálne obvinenie z konkrétneho trestného činu. Len mreže, ktoré sa časom, po poriadne tučnej kaucii, zmenili na domáce väzenie spojené s prísnym dohľadom a zákazom vycestovať z krajiny.
Kým sa dostal aspoň von, bol opakovane zatýkaný a na verejnosti sa začali objavovať podrobnosti o dôvodoch jeho zadržovania. Porušenie zákona o cenných papieroch, využívanie finančných prostriedkov firmy pre osobnú potrebu, zneužívanie podnikových aktív, porušenie dôvery, podhodnocovanie príjmov pred úradmi, prevedenie osobných strát na Nissan... Boli to vážne obvinenia a dodnes sú, Ghosn sa ale postupne začal brániť.
Tvrdil, že je nevinný a odmietal všetky obvinenia. Podľa neho boli tendenčné, prekrútené a vytrhnuté z kontextu tak, aby navonok pôsobil ako chamtivý diktátor.
Trinásť mesiacov po prvom zatknutí zaplnila titulky médií nová bomba. Carlos Ghosn utiekol z Japonska do libanonského Bejrútu a urobil to spôsobom, ktorý si koleduje o sfilmovanie. S pomocou ex-člena špeciálnych jednotiek v debni na hudobné nástroje. Bývalý vrcholný manažér sa krátko potom ozval s prehlásením, že „už nebude držaný ako rukojemník zmanipulovaného japonského súdneho systém, kde sa predpokladá vina, bujnie byrokracia a sú popierané základné ľudské práva“. Počas prvej oficiálnej tlačovej konferencie po niekoľkých mesiacoch popísal podmienky vo väzení, naznačil, že jeho zatknutie bol komplot Nissanu zo strachu pred pohltením Renaultom a dodal, že z Japonska „utekal pred nespravodlivosťou a politickým prenasledovaním“.
Nestojí na žiadnej strane
Asi tušíte, že Ghosnov príbeh zatiaľ nemá rozuzlenie. Je v ňom množstvo dohadov, hypotéz, vzájomného obviňovania a nepochybne i množstvo zaujímavých informácií, ktoré doteraz nevytiahla ani jedna zo zúčastnených strán. Zorientovať sa v tom všetkom je pomerne náročné, ak vás ale životná púť 68-ročného rodeného Brazílčana zaujíma, máme pre vás zaujímavý tip.
Netflix nedávno zverejnil snímku s názvom „Utečenec: Podivný prípad Carlosa Ghosna“, s podtitulom „kriminálny dokumentárny film skúmajúci bizarný príbeh Ghosna od jeho vzostupu ako obchodného magnáta a pád“. Ak máte obavy, že tento „film“ vznikol na zákazku Nissanu alebo naopak subjektívne drží stranu Ghosnovi, musíme uznať, že to tak nie je. Jeho objektivitu posúdiť nedokážeme a tú nakoniec rozsúdi až história. Ak vás ale zákulisie veľkých automobiliek zaujíma, považuje spomínaný dokument za malinu, ktorú dáte na posedenie.
zdroj: Netflix, Depositphotos, Carlosghosn.info
