Ak čakáte konkrétne čísla, musíme vás sklamať. Nemáme pre vás kilowatty súvisiace s elektromotormi, ani kilowatthodiny batérií. Mercedes sa rozhodol, že nás v tomto prípade len navnadí na zaujímavý dizajn a k tomu zľahka odhalí plány, čo chystá pre elektromobily ďalšej generácie.
Pravdepodobne tým najdôležitejším konštrukčným prvkom nového konceptu Vision One-Eleven, sú veľmi kompaktné axiálne elektromotory, ktoré Nemci vyvinuli v spolupráci s britským špecialistom na tento typ techniky, firmou YASA.
Presnejšie by sme asi mali povedať, firmou Mercedesu, pretože YASA je už skoro dva roky 100-percentnou dcérskou spoločnosťou nemeckej automobilky.
Kým pôvodné C111 mali za úlohu predviesť schopnosti naftových a wankelových motorov v spojení s mimoriadnou aerodynamikou, ale boli zaujímavé tiež svojimi polymérovými karosériami, plne nezávislým zavesením s multilinkom na zadnej náprave či dohora výklopnými dverami, novinka sa podľa všetkého na okruhy nechystá.
Mercedes ju predstavuje ako statický demonštrátor, ale pripomína, že spomínané elektromotory sú v zásade hotová vec. Ich sériová výroba sa pripravuje v berlínskej továrni značky a Nemci sa chvália ich vysokým výkonom i krútiacim momentom v závislosti na nízkej hmotnosti a kompaktných rozmeroch, ale žiadne čísla nám neposkytli.
To isté sa týka tiež valcovitých batériových článkov. Mercedes uvádza, že majú vysoký výkon, sú chladené a upozorňuje na ich „novú vnútornú chémiu“, tým ale konkrétne informácie končia. Za vývoj akumulátorov je zodpovedná britská divízia F1, presnejšie povedané oddelenie High Performance Powertrain z Brixworthu a všetky uvedené komponenty majú byť súčasťou budúcich elektrických športových Mercedesov.
Dizajn konceptu Vision One-Eleven kombinuje prvky viacerých pôvodných C111, ale jeho autori pracujúci pod vedením šéfa štylistického oddelenia, Gordena Wagenera, sa nechali inšpirovať predovšetkým oranžovým C111-II z roku 1970, ktorý navrhol svetoznámy, dnes už 89-ročný taliansky dizajnér Bruno Sacco.
Tento model bol poháňaný štvorrotorovým Wankelom s výkonom 350 koní, ktorý bol schopný rozbehnúť sa vďaka výbornej aerodynamike na 290 kilometrov za hodinu. Kvôli problémom so spoľahlivosťou a životnosťou pohonnej jednotky sa Mercedes nakoniec rozhodol nepustiť auto do sériovej výroby, ale C111 využil aspoň ako testovacie laboratórium.
Pri prestavbe do neho namontoval päťvalcový turbodiesel s objemom 3,0 litra a výkonom 190 koní a v polovici júna 1976 s ním vytvoril 16 rýchlostných rekordov, z toho 13 v triede áut s naftovým pohonom. Napríklad 10 tisíc kilometrov zvládol priemernou rýchlosťou 252 kilometrov za hodinu. Dnes má vzadu V8.
zdroj: Mercedes
