Jano_1987
07.09.21 13:41
-
@Dr PinellNejde len o tých ľudí, čo tam bývajú bez trvalého pobytu. Na strednú som chodil v rokov 2003-2007. Chodil som na Vazovku ale nie na gympel. Už vtedy bolo bežné, že z autobusu sme museli vystupovať do cesty, lebo na ceste pred ZŠ/gympel na Vazovke čo boli zastávky MHD parkovali rodičia, čo odprevádzali svoje deti do školy. Proste zastavili na blikačkách a odniesli svoje dieťa do školy. Pozor, nešlo len o prváčikov, bolo to bežné aj pri stredoškolákoch. Ako nič v zlom, ale aj prváčik na ZŠ má byť schopný otvoriť dvere a vyskočiť a tých 25-35m po chodníku trafiť do školy. Žiaľ bol to problém už vtedy, teraz je to oveľa horšie. Sestra keď chodila na strednú 2016, tak riešili, že chceli by chodiť na 7:00, aby sa vyhli zápcham. Ale musia to odsúhlasiť rodičia. Bol to jeden z najlepších gymplov v BA. Celé to padlo na tom, že rodičia, čo vozili svoje deti do školy (pritom sú z BA) sa sťažovali, že čo budú tú hodinu robiť. Rodičia, ktorých deti dochádzali MHD, SAD, či železnicou, že im to je jedno. Ak im pôjdu spoje, aby tam boli na tú 7:00, nech chodia. Kľude aj na 6:00. Takže to neprešlo. Bol som na verejnej prezentácii od Valla ohľadom parkovacej politiky tak 2-3 roky dozadu v Petržalke. Vystúpilo tam dosť ľudí, že oni sú z Dúbravky, ale jedno dieťa chodí na školu do Petržalky, ďalšie do Nového mesta, krúžky majú v Rači, Dúbravke, Petržalke, Ružinove atď, že to pre nich bude likvidačné, že ako budú voziť svoje deti do školy a na krúžky. Ani jeden z nich nemal dieťa na ZŠ, všetko stredná. Natíska sa otázka, že čo to je za deti, keď nevedia využiť MHD? Najlepší bol jeden pán, že on má dieťa, čo má Downov syndróm. Samo chodí MHD do svojej školy z Petržalky niekam do centra. A nebolo samé z tej školy, chodili tak aj iné deti s mentálnym, či iným fyzickým postihnutím. Ak to zvládnu tie postihnuté deti, prečo to nezvládnu zdravé už pomaly dospelý ľudia?
Ďalší problém, na ktorý doplatilo pár mojich známych, aj keď sme ich na to upozornili. Kúpili si rodinné domy v satelitoch, tá radová zástavba, lebo však byty sú pre lúzrov. Problém nastal v momente, keď zistili, že potraviny sú od nich 2-3km, nemajú tam chodník, aby aspoň pešo došli tam, musia kráčať po ceste, žiaden doktor, 0 občianska vybavenosť. Proste bez auta sa tam veľmi ťažko existovalo. Kto bude 2-3km kráčať po ceste k najbližšej zastávke SAD? Priemerná rýchlosť chôdze je okolo 3km/h, taká rezkejšia 5km/h. Že ušetril 20 tisíc na kúpe? Je to možné, ale mesačne dá 200€ na benzín a denne strávi v aute 2-3 hodiny. Dosť z ich sa už vrátilo do BA, lebo ich to prestalo baviť.
Podľa prieskumov so SIMkami, v BA reálne žije plus mínus 600 000 obyvateľov, ktorý tu sú aj v noci (nie oficiálnych cca 425 000). Ďalších cca 200-250 tisíc denne dochádza do BA za robotou, či školou. Z toho cca 80-90 tisíc pripadá na autá. Bratislava nie je nafukovacia. Tu narážame na problém, ktorý trvá už roky, každý sa hrá na vlastnom piesočku ohľadom dopravy. Keď som sa pýtal Valla, že či mieni nejak spolupracovať spolu s okolitými obcami na riešení dopravnej situácie, odpoveď bola prakticky, že jeho zaujíma len po značku koniec BA. A podobne to je aj vo všetkých okolitých obciach. Rovinka si postaví novú štvrť pre 3000 ľudí? Pohoda, však tí ľudia nebudú pracovať v Rovinke, pôjdu do BA. Ale ako môže BA reagovať na takúto výstavbu? Podobne to bude v Bystrici, či Košiciach. Prečo už dávno nie je napríklad 2 koľajka aspoň pod Dunajskú stredu z BA? Veľmi by to pomohlo. Prečo Stupava nemá vlakovú stanicu? Pritom kedysi mala. Prečo autobus SAD, ktorý by mal ráno doviesť ľudí na vlakovú stanicu aby tam presadli ma vlak išli do BA má plánovaný príchod 5 minút potom, čo vlak odíde? A poobede opačne? Že autobus odíde 5 minút predtým ako príde vlak? Ľudia tam predsa nebudú hodinu sedieť. Prečo neexistuje systém koľajovej dopravy v kraji v spádovej oblasti? Napríklad Franktfurt nad Mohanom je podobne veľký ako Bratislava. Ale majú tam S-bahn (niečo medzi vlakom a električkou), ktorá sa napája na okolité obce (ak zoberieme napríklad okolie, tak by to šlo čo ja viem Rovinka, Dunajská Lužná, Šamorín, Stupava atď) a dokáže to využívať aj vnútromestskú koľajovú sieť. Napríklad zo Šamorína by som došiel električkou pod Nový most a tam by sa to otočilo a po ceste by to malo tak 6-10 zastávok v rámci BA a spoločných s klasickou električkou. Prečo to neexistuje?
Vždy tu bude časť ľudí, čo proste verejnou dopravou jazdiť nebude z nejakého dôvodu, ale prečo by som mal cestovať napríklad MHD, keď stojí v tej istej zápche ako ostatné autá? Podľa prieskumov, ľudia sú ochotný používať verejnú hromadnú dopravu, dokonca aj keď by bola o 15-20m pomalšia ako cesta autom. Nemusí byť rýchlejšia. Ale musí byť rozumne riešená. Samozrejme časť ľudí sa musí naučiť cestovať, lebo ak niekto povie, že autobus bol preplnený, lebo bol jediný, čo tam stojí, tak to nie je celkom pravda. Alebo keď sa človek nedostane do autobusu, lebo všetci natlačený vo dverách, ale medzi dverami sú dokonca ešte voľné miesta na sedenie. Proste v exponované časy vždy bude nátresk. Aj kamoš si myslel, že aká je v BA preplnená MHD, kým nestrávil rok v Londýne. Preplnená MHD odvtedy vyzerá inak preňho. AJ tuto pán Štefuca sa rozčuľoval minule, že OMG, 15 minútové meškania na cestách, celé zlé, hotové peklo. Chápem, BA nie je Londýn, ale tam čo som sa aj bavil s domácimi, že zápcha začína až vtedy, keď je viac ako 60 minútové meškanie. Na Slovensku znamená zápcha to, že som stratil 1 minútu niekde, alebo som musel čakať 2 cykly a svetelnej križovatke. Nechcem urážať, ale na aj Bratislava je vlastne taká väčšia dedina. Máme len 2 mestá nad 100 tisíc obyvateľov. Máme 8 miest medzi 50-100 obyvateľmi a napríklad taká Prievidza je číslo 11 s 45 000 obyvateľmi. Tam nič nie je. Kamoška je odtiaľ. Že tam je zápcha vtedy, keď sa stretne 10 áut na križovatke pomaly. A potom človek odtiaľ príde do BA a katastrofa pre neho, lebo je zvyknutý, že naposledy videl na ceste za sebou 15 áut pred Kauflandom, keď mali akciu na pivo. Pozerajú sa na to svojou optikou, čo poznajú a žiaľ 4/5 Slovákov žijú v takom prostredí, alebo nevytiahli nikdy v živote päty zo svojho okresu. Čo predstavuje problém. Ako napríklad, keď nový riaditeľ pošty oznámil, že chce zrušiť žlté lístky a vie si predstaviť, že Pošta by mala vlastnú aplikáciu a tam by chodili upozorneniam či by ste nadiktovali mail a chodilo by to mailom, či SMS. To bolo kriku, že však starý ľudia, nie každý má smartfón atď. Preboha, žijeme v roku 2021 a služby pošty zamrzli niekde v roku 1970. Aj pri O2 bolo to isté, keď ľudia sa rozčuľovali, keď O2 zmenilo tarifu, že o 2€ zdraželi faktúry, ale pokiaľ si človek nastaví, že faktúry budú chodiť do ich aplikácie/mailom a zákazník si to zaplatí prevodom, tak im znížia poplatok o 2€. Reálne sa nič nezmenilo, stačila jedna návšteva O2 a za 1 minútu všetko hotovo. Ale bol to obrovský problém. Čo som zachytil, tak že vraj ešte vtedy skoro 30% zákazníkov O2 platilo šekom alebo na pobočke (pri platbe na pobočke si účtovali 1,5€ manipulačný poplatok).
Odpovedať
