Opel Astra F ako veterán? Najstaršie kúsky už prekročili vek 30 rokov

Opel Astra prvej generácie, alebo Astra F, tu bola od 1991 do 2000 (posledné 2 roky len ako kabriolet). Počas tak dlhej histórie (dnes by za toto obdobie niektorá automobilka predstavila aj druhú generáciu) Astru vyrábali v až 5 rôznych verziách karosérie. Na výber bol hatchback (3- alebo 5-dverový), sedan, kombi, kabriolet (od Bertoneho) a nakoniec aj ako dodávkový typ s trojicou dverí a veľkým zadným úložným priestorom.

Poľská Astra Classic

Netreba ešte zabudnúť na Astru Classic, ktorú si pod patronát zobral náš severný sused a v produkcii vydržala do roku 2002, kedy ju nahradila Astra G Classic. Obzvlášť u nás boli aj tieto verzie s prívlastkom Classic obľúbené. Prinášali síce staršiu techniku, ale stále v podobe nového auta so zárukou. A to veľa ľudí motivovalo k nákupu, keď uprednostnili Astru pred nejakou jazdenkou.

Opel Astra sa ako nové auto predávala dobre, ale majitelia s ňou mali od začiatku problémy. O tom, že v tej dekáde sa Opel s antikoróznou ochranou nevyhral, asi nie je potrebné písať. Problémy však mala aj na nádrži paliva, čo už mohlo výrazne ovplyvniť bezpečnosť.

Modernizácia prebehla už 3 roky po premiére, teda v 1994. Odstránili niektoré problémy, dizajnéri upravili tvar spätných zrkadiel či predných svetiel. V tej dobe však základná výbava nepatrila k lepším, v sérii nemali ani ABS. No medzi príplatkami sa dalo vyberať zo širokého zoznamu prvkov, od klimatizácie cez strešné okno po výhrev sedadiel či pri kombi vozidlách automatickú niveláciu zadnej nápravy.

Opel mal okrem základných línii ako GL, GLS, CDX či Style aj množstvo jedinečných edícii. Patrili sem napríklad Vision, Cool Dream, Champion alebo Sunshine. Spoznali ste ich podľa rôznych farebných plakiet na lištách predných dverí.

Z pohonných jednotiek ste mali na výber niekoľko zážihových aj vznetových verzií. Základom boli 1,4-litrové štvorvalce, na niektorých trhoch ešte s karburátorom a bez katalyzátora. Vyššie boli 1.6 a 1.8, ale nebudem klamať že najzaujímavejšie sú verzie GSI.

GSI aj ako kombík

Rovno „vypichnem“ najvýkonnejšiu verziu, ktorou bolo GSI s 2,0-litrovým štvorvalcom. Ponúkal 110 kW (150 k) a 196 Nm. Zrýchlenie z 0 na 100 km/h zvládlo za 8 sekúnd a maximálna rýchlosť končila číslicou 220 km/h. Na túto triedu auta to bolo viac ako dostačujúce. Veľkou zaujímavosťou je, že športovú verziu ponúkali aj v karosérii kombi, čo je dnes už absolútna rarita.

Keďže však Astra F musela bodovať aj pre ľudí, ktorí jazdili dlhšie trasy, mohli ste si zvoliť aj vznetový motor. Či už išlo o vlastný motor 1.7 D alebo s turbodúchadlom, prípadne Isuzu motor 1.7 TDS, veľa vody tieto pohonné jednotky medzi veteránmi nenamútia. Najsilnejší z nich ponúkal 60 kW (82 k), 168 Nm s nie príliš dobrou kultúrou chodu.

Ak si to zhrnieme, asi netreba opakovať, ktoré verzie Astry F sú najperspektívnejšie na veteránsky chov. Samozrejme si môžete hýčkať aj nádhernú Astru F s 1.7 D, nie všetko je totiž o rýchlosti a zhodnotení peňazí. Veterány sú obzvlášť o emócii a spomienkach, to sa však v tejto sfére s nárastom hodnoty áut nejako vytráca. Kto však mieri najvyššie, jednoznačne odporúčam GSI a najlepšie v karosérii kombi. Pre tých, ktorí majú radi vietor vo vlasoch, je tu kabriolet od Bertoneho. Najväčším problémom Astry F je však hrdza. Autá sa doslova rozsypali na prach a nájsť nehrdzavý kúsok je ťažšie, ako pri iných vtedajších konkurentoch.