Ako uvádza Metal Association, až 95 % európskej potreby horčíka sa dováža z Číny. Na tom by nebolo nič zvláštne, problém však je, že pre automobilovú výrobu je horčík nevyhnutný a Čína začína s obmedzovaní dodávok. Horčík sme pritom vyrábali aj v Európe, kvôli energetickej náročnosti a vyššej cene sa však miestna výroba definitívne skončila v roku 2001 a kontinent sa odovzdal do rúk Číny. Teraz sa to ukazuje ako strategická slabina.
Šetríme energiu, hlási Čína
Práve vysoká energetická náročnosť stojí za tým, že produkciu horčíka začína teraz obmedzovať aj samotná Čína. Tá momentálne ovláda až 87 % celosvetovej produkcie tohto vzácneho a ľahkého kovu a rozhoduje o tom, komu horčík dodá a komu nie. Nemecké združenie WV Metalle okamžite vyzvalo nemeckú vládu, aby začala s diplomatickým vyjednávaním s Čínou s cieľom zabezpečiť dodávky horčíka pre nemecký priemysel. Jeho ceny pritom už teraz rastú. Zdá sa, že panika je v tomto prípade naozaj odôvodnená. „Na základe rôznych zdrojov môžeme predpokladať, že najmenej 31 čínskych prevádzok na výrobu horčíka ukončilo svoju činnosť, alebo znížilo produkciu na polovicu,“ uvádza Metal Association. Problémom je, že horčík sa používa aj pri výrobe hliníkových zliatin, okrem toho sa primiešava aj do ocelí. Spolu s nedostatkom kremíka a líthia sa tak dostáva svetový automobilový priemysel na kolená a v mnohých prípadoch je rukojemníkom Číny. Tá vzácne suroviny dodá, no sú v menších množstvách a násobne drahšie, než doteraz.
zdroj: Metal Association, IMA
