Prečo stavia "krajina slovenského mora" rýchle cesty takým tempom, o ktorom môžeme na Slovensku len snívať?Farkaš v rozhovore pre INDEX zdôrazňuje, že Chorvátsko zaviedlo mýto na diaľniciach, ktoré platia aj bežné autá. "Príjmy z neho zaplatia úvery aj výstavbu ďalších diaľnic. Z Bratislavy do Košíc vás vyjde cesta osobným autom 60 eur po celý rok. V Chorvátsku by ste za jeden prejazd touto cestou zaplatili 25 eur," uviedol analytik a kladie si hneď aj otázku: "Predstavte si, že by sa zaviedlo mýto pre osobné autá na Slovensku. Boli by ho Slováci ochotní platiť?"

Čo sa týka susedného Poľska, aj v tomto prípade zaznieva pomerne často porovnanie, že krajine sa darí vo výstavbe diaľnic lepšieho ako Slovákom. Prečo je tomu tak? Farkaš spomína ako jeden z dôvodov jednoduchší terén v prípade našich severných susedov. Zároveň však platí, že Poliaci stavajú diaľnice za iných štandardov. Tie sú menej prísne ako tie naše.

"Pekný príklad je ich rýchlostná cesta S19, ktorá má nadväzovať na našu R4. V štyroch pruhoch ju stavajú v šírke 20 metrov, kým na Slovensku musí mať rýchlostná cesta minimálne 24 metrov. Poľské cesty sú užšie, majú ostrejšie oblúky a lepšie kopírujú terén. Preto sú aj lacnejšie," ozrejmil Farkaš pre INDEX s tým, že revíziu technických noriem by bolo potrebné urobiť aj na Slovensku.

Dnes pritom platí, že diaľnica v Poľsku stojí na kilometer aj o desať miliónov eur menej ako u nás, respektíve jednu tretinu cenu, čiže dá sa prekvapivo povedať, že "poľská štvorprúdovka dokonca stojí menej ako slovenská dvojprúdovka".

Ekonomické benefity? Nie vždy a všade

Farkaš hovorí, že rozumie starostom, ktorý pretláčajú diaľnicu v blízkosti svojej obce, pretože "šéfovia samospráv" sú na stoličkách obmedzené funkčné obdobie, počas ktorého sa chcú pochváliť aj takým veľkým úspechom, ako je nová diaľnica či rýchlostná cesta. Analytik ÚHP však zároveň prízvukuje, že na konci dňa sa musia pozerať na celoslovenské priority aj s ohľadom do budúcna.

V tomto kontexte Farkaš spomína zaujímavý jav, ktorý sa nespomína často - je ním opak ekonomických prínosov, ktoré od diaľnice často očakávame. "Kde postavíte diaľnicu, tam by mal prísť priemysel a ožije ekonomika. Je to bežný jav. Lenže diaľnica môže mať niekedy aj distributívny efekt a paradoxne spôsobiť, že niektoré firmy alebo služby z regiónu odídu," vysvetľuje odborník pre INDEX.

Svoj príklad približuje Farkaš z ÚHP prostredníctvom menšej prevádzky obecných potravín, ktoré skrachujú, keď sa ľudia presunú do veľkého obchodu v meste. "Diaľnica môže spôsobiť, že ľudia ňou budú jazdiť na väčšie vzdialenosti napríklad za prácou a z obcí pri nej sa stanú len nocľahárne," uzatvára.

Foto: intercars.pl / zdroj: index.sme.sk