Druhá generácia priniesla ďalšie karosárske verzie 911 Cabrio a 911 Speedster. Tie popri modeloch Coupé a Targa zásadne rozšírili ponuku začínajúcej ikony ciest.
USA ako najväčší trh pre Porsche 911 sa tiež vyvíjal. Prísnejšie bezpečnostné predpisy pre veľkosériové autá vyžadovali, aby každé nové auto zvládlo náraz v rýchlostiach do 5 míľ za hodinu (do 8 km/h) bez akéhokoľvek poškodenia. Išlo o drobné nárazy pri parkovaní, ktorých bolo dovtedy zbytočne veľa. Konštruktéri preto predstavili pružné nárazníky s gumovou harmonikou po stranách vpredu aj vzadu. Tie sa stali aj typickou dizajnérskou črtou Porsche 911 generácie G. Pružné nárazníky sú bez ujmy stlačiteľné o 50 milimetrov. Rovnako tak pri týchto malých rýchlostiach nedôjde ani k poškodeniu žiadnej časti auta. Pružné nárazníky boli súčasťou sériovej výbavy áut pre americký trh a za príplatok pre všetky ostatné trhy. Bezpečnosť všeobecne bola pre druhú generáciu Porsche 911 veľmi dôležitá téma. Dôkazom toho sú sériovo ponúkané 3-bodové bezpečnostné pásy, predné sedadlá vybavené opierkami hlavy a novo navrhnuté 3-ramenný športový volant.
Boxer motor s objemom 2,7 litra, vrchol ponuky prvej generácie, sa v druhej stal základom ponuky. O pár rokov neskôr jeho objem zväčšili na 3,0 litra a od roku 1983 bol v ponuke s objemom 3,2 litra. Jeho výkon končil na hodnote 184 kW (250 koní) vo verzii 911 SC RS. Na max. výkon už mali postupne vplyv prvé emisné predpisy v USA. To však pre vzduchom chladené atmosférické boxery so šiestimi valcami zďaleka nebol koniec. Postupne sa motorárom začal vyjavovať potenciál konštrukcie plochého motora, ktorý pôvodne vznikol pre potreby nízkej stavebnej výšky a zníženia ťažiska auta.
Vrcholom ponuky druhej generácie Porsche 911 G sa stal model 911 Turbo. Technológia prepĺňania pre tento motor pochádza z motoršportu. Prvá verzia prišla v roku 1974 s plochým motorom objemu tri litre. Maximálny výkon tejto verzie bol 260 koní. V roku 1977 prišla verzia s objemom motora zväčšeným na 3,3 litra s medzichladičom stlačeného vzduchu a väčším prepĺňacím tlakom. Najväčší výkon motora stúpol na 221 kW (teda rovných 300 koní). Vďaka nemu mal tento model dynamické parametre, ako len málo áut vtedajšej doby. Šprint na stovku zvláda Porsche 911 Turbo 930 za 5,2 sekundy a maximálnu rýchlosť 260 km/h. Práve modernizovaný model zrodil ďalšiu legendu 911 Turbo, ktorú Porsche právom píše s veľkým T.
Druhá generácia Porsche 911 G bola ešte úspešnejšia než predošlá. No manažment sa už pozeral strategicky dopredu a zadanie konštruktérom bolo jasné. Budúcnosť športovej značky mala patriť konvenčnej konštrukcii športových áut s pohonom typu transaxle. To znamená motor vpredu pozdĺžne, prevodovka pri zadnej náprave pre čo najlepšie rozloženie hmotnosti. V Štuttgarte v druhej polovici 70. rokov už pracovali na novej generácii športiakov známych ako 924 a 944, ktoré pre pohon používali 4-valce, a na luxusnom GT, známom ako 928, poháňanom výlučne V8 motormi. Práve Porsche 928 je dodnes jediný supercar, ktorý v roku 1978 získal titul Európske Auto roka. Ani jeden z ponúkaných nástupcov nezískal takú popularitu a vášeň ako typ 911.
Práve Porsche 911 Club v USA vyslal automobilke jasný signál, že športiak s motorom a pohonom vzadu musí mať nasledovníka. Manažment Porsche učinil netradičné, no zásadné rozhodnutie. Porsche 911 ostane vo výrobe, dostane nové modely a nástupcu. Preto bola vo výrobe ešte dlhšie. Až neuveriteľných 16 rokov. Prvými krokmi manažmentu po vôli verejnosti bolo rozšírenie ponuky o spomínaný 2+2-miestny kabriolet. Prišiel v roku 1982. Bodkou za generáciou G sa stal až v poslednom roky výroby 1989 aj Speedster. V Štuttgarte v tom čase už pracovali na tretej generácii. Práve tá sa svojím dizajnom stala ikonou športového autíčka pre všetky generácie...
