Nebudeme sa venovať histórii značky Trabant, ani jej legendárnemu modelu 601, tie sú v médiách zmapované viac než dosť a mnohí starší slovenskí motoristi s nimi majú bohaté praktické skúsenosti. Menej známa je však posledná etapa histórie tejto východonemeckej značky. V auguste 1989 totiž začala automobilka so skúšobnou výrobou úplne nového typu Trabant 1.1. Šlo o patrične upravený Trabant s priečne uloženým štvortaktným motorom EA111 z dielní VW, ktorý pre značku predstavoval skutočnú revolúciu. Už v roku 1989 sa podarilo zmontovať prvých 722 kusov (z toho 49 ks kombi verzií 1.1 Universal). Vzhľadom na nasledujúce politické zmeny však pôvodný projekt nabral meškanie a oficiálny začiatok výroby verzie Trabant 1.1 sa datuje až k máju 1990. A to už bolo príliš neskoro na to, aby auto ako toto zákazníkov zaujalo. Tí totiž už dávno pozerali skôr po jazdenkách „zo západu“.
Oficiálna sériová výroba Trabanta 1.1 odštartovala v roku 1990.
Komu to vôbec predáme?
V priebehu roka 1990 stihli Nemci vyrobiť ďalších 29 000 kusov Trabanta 1.1, pričom vyše 200 exemplárov bolo v otvorenej verzii 1.1 Tramp (dnes absolútna rarita). Už začiatkom roka 1991 však bolo jasné, že vynovený Trabant 1.1 nikto nechce a predaje viazli. Do apríla 1991 stihli vyrobiť ešte ďalších 10 000 kusov, presne 30.4.1991 však výroba Trabantov oficiálne končí. Výsledné účtovanie znamenalo viac ako 3 mil. vyrobených Trabantov (od roku 1957), z toho asi 39 000 kusov štvortaktnej verzie Trabant 1.1. Tu sa však príbeh "štvortaktu" ešte nekončí.
Trabant 1.1 bol reálne vylepšenou konštrukciou ukrytou v pôvodnej karosérii. Prišiel však príliš neskoro.
Turecký bazár
Trabanty vyrobené v roku 1991 si už zákazníkov hľadali veľmi ťažko. Automobilka nevedela čo s nimi, zaberali skladové priestory a nepomáhalo ani masívne zníženie ceny. Nakoniec sa podarila veľká séria posledných kusov predať poľským obchodníkom, ktorí poslali časť zásielky (asi 5000 kusov) do Maďarska, kde boli Trabanty mimoriadne populárne. Približne 500 Trabantov 1.1 Universal však Poliaci ešte „strelili“ tureckému obchodníkovi, ktorí ich umiestnil v tureckom prístave Mersin. Turek však skrachoval, Trabanty nedostali oficiálnu homologizáciu a ďalšie tri roky zostali napospas osudu na slnku a daždi. V roku 1994 ich akoby zázrakom odkúpila spoločnosť Sachsesring Automobiltechnik GmbH, zanalyzovala ich technický stav a 444 kusov z odkúpených Trabantov dokonalo zrepasovala (vrátane nových okien, tesnení a výlučne bieleho laku). V októbri 1995 sa ako „Last Edition“ dostali do predaja. Za ambicióznych 19 444 DM. Ani tak o ne nebol záujem a ešte v roku 1996 zostávalo 351 kusov k dispozícii. Tie sa nakoniec za akciových 9999 DM vypredali cez veľký obchodný reťazec. A práve tieto posledné kusy sú dnes najcennejším zberateľským artiklom a kuriozitou zároveň. Trabant so štvortaktným motorom, vinutými pružinami, prehrávačom kaziet, katalyzátorom a značkovou kľúčenkou s nápisom „Einer von 444“ bol skutočným vrcholom sériovej produkcie celej histórie značky Trabant.
Posledných 444 kusov označených ako "Last Edition" je dnes mimoriadne cenených a vyhľadávaných.