Britskí vedci z Univerzity v Southamptone naznačujú, že prechod od spaľovacích motorov k elektromobilom nemusí byť sprevádzané znížením znečistenia, ako je nám obvykle prezentované. Môže za to hlavne mikroskopický prach emitovaný z brzdových doštičiek, ktorý je podľa najnovšej štúdie uvedenej univerzity toxickejší ako častice vznikajúce vo výfukových plynoch naftových motorov!
V kontexte s tým je samozrejme nutné uviesť, že elektromobily sú schopné veľkú časť pohybovej energie rekuperovať, čím sa výrazne znižuje opotrebenie klasických brzdových systémov. Na druhej strane však ale majú tiež podstatne vyššiu hmotnosť ako porovnateľné vozidlá so spaľovacími motormi, takže ak už musia použiť tradičné trecie brzdy, často pri intenzívnom spomaľovaní generujú viac prachu.
Organické neznamená najzdravšie, niekedy je to dokonca naopak
Vedci v snahe vytvoriť čo najkomplexnejšie výsledky skúmali vplyv pôsobenia rôznych typov brzdových častíc na ľudské pľúca. Do porovnania zaradili nízko-metalické, polo-metalické, nemetalické bezazbestové (inak tiež organické) doštičky a samozrejme keramické platničky.
Zaujímavé na tom je, že aj keď máme výraz „organický“ či „bezazbestový“ často spojený s najmenej škodlivým účinkom, práve pri tomto výskume sa ukázalo, že opak je pravdou.
Horšie ako diesel
Najagresívnejšie častice produkovali organické doštičky a v testoch vyvolávali najviac zápalov na skúšobných bunkách. Aj preto boli vyhodnotené ako „toxickejšie pre ľudské pľúca ako častice z naftových motorov“! Ako druhé najtoxickejšie sa prejavilo keramické obloženie.
Autori štúdie k tomu uvádzajú, že práve takzvané „nevýfukové zdroje znečistenia“ sú momentálne zodpovedné za väčšinu emisií pevných častíc z automobilov v Spojenom kráľovstve a niektorých častiach Európy, pričom primárnym prispievateľom je (napríklad popri časticiach z pneumatík) brzdový prach.
Elektromobil nemá nulové emisie
„Ľudia obvykle spájajú znečistenie vznikajúce pri prevádzke áut s výfukovými plynmi, zatiaľ čo o elektromobiloch si myslia, že majú nulové emisie. Batériové vozidlá však tiež produkujú častice pri trení pneumatík o vozovku či vzájomnom pôsobení brzdových komponentov,“ upozorňuje Dr. James Parkin z Univerzity v Southamptone, hlavný autor štúdie publikovanej v časopise „Particle and Fiber Toxicology“.
„Chceli sme pochopiť, ako rôzne typy chemického zloženia doštičiek ovplyvňujú toxicitu emitovaných častíc a čo to môže znamenať pre zdravie jednotlivcov,“ dodáva James Parkin v rozhovore pre The Guardian.
Azbest bol ešte horší
Pre úplnosť dodávame, že organické doštičky boli vyvinuté ako ekologickejšia náhrada staršieho azbestového obloženia, pričom novší typ obsahuje medené vlákna zlepšujúce tepelnú vodivosť, ktorú predtým poskytoval práve azbest.
Zároveň pripomíname, že EÚ začne kontrolovať emisie z oteru pneumatík, ale zatiaľ nie sú stanovené žiadne konkrétne parametre. Prvé údaje by sme mohli mať k dispozícii až v polovici roka 2026, pretože Európska únia sa snaží tieto limity nastaviť v spolupráci s OSN celosvetovo. Pokiaľ ide o emisie z brzdových častíc, tieto limity začnú platiť od roku 2030.
Toto sú nové limity pre brzdy
Pre bežné vozidlá bude platiť hraničná hodnota 7 mg/km, pre elektromobily bude naopak prísnejšia, na úrovni 3 mg/km. Pre vozidlá triedy N1 so spaľovacími motormi (s hmotnosťou nad 1730 kg) to bude 11 mg/km, pre batériové typy potom 5 mg/km. Následne majú byť sprísnené, ale nové čísla nebudú známe skôr ako v roku 2027.
zdroj: Univerzita Southampton, Guardian, Carscoops, ilustračné foto: Ferodo,
