Čudovali by ste sa, ale dopravné nehody sú najčastejšou príčinou smrti mladých ľudí do 24 rokov. A to sa nebavíme o krajinách tretieho sveta, ale o vyspelých štátoch!
Nechcem hádzať všetkých mladých do jedného vreca, nezaslúžia si to. Rovnako sa nehoda môže stať (aj sa stáva) starým a podstatne viac skúsenejším vodičom. Na naších cestách je rozbiť auto to najjednoduchšie, čo môže vodič spraviť...
Problémom mladých vodičov je, že si často neuvedomujú, že neohrozujú len seba, ale aj ostatných. Na každú obeť z radov mladých vodičov pripadá v priemere 1,3 úmrtí iných osôb – chodci, pasažieri a pod. A to už je dosť zlá štatistika.
Nehody, ktoré sú zavinené mladými vodičmi, sa stávajú zvyčajne za tmy a z dôvodu straty kontroly nad vozidlom vo vysokej rýchlosti. A pritom to nemusí byť ani enormne silné auto. Stačí ťažká noha na plyne, a aj z 50 kilowattového auta sa dá vyžmýkať dosť. Ďalším dôvodom je potreba sa ukázať pred ostatnými z partie alebo pred babou. Navyše sa mladí vodiči veľmi radi rozptyľujú inými činnosťami popri šoférovaní (zakecanie sa, telefonovanie, smskovanie...), podceňujú mikrospánok, či alkohol.
Nebudem klamať, ak poviem svoju životnú skúsenosť. V triede na strednej škole sme boli asi desiati chlapci. Do veku 24 rokov sme sa všetci do jedného stali účastníci nehody, či už ako vinník, alebo ako poškodený. Jedna bola, bohužiaľ, s tragickým následkom. Väčšinou si to odniesli len plechy. Čiže mnou vybraná vzorka krásne sedí do štatistiky. Je to smutné, možno to je náhoda, ťažko povedať.
Vraví sa, že maturita je skúškou dospelosti. Dovolím si oponovať. Ide o prežitok. Pre mnohých mladých je skúškou dospelosti práve získanie vodičského oprávnenia a nosenie vodičského preukazu v peňaženke.
Medzi mladými existujú veľké rozdiely čo sa týka vyspelosti, sebareflexie a zodpovednosti. Možno ma teraz niektorí zaživa zožeriete, ale mám svoj názor, ktorý tak skoro nezmením.
Mladý človek, ktorý si na svoje auto zarobí od piky, popri škole a iných povinnostiach, auto poväčšine šanuje a tak aj jazdí. Kilometrov najazdí síce v priemere menej, ale zodpovednejšie... Je si vedomý, koľko úsilia ho kúpa a prevádzka auta stojí, a keď je naozaj uvedomelý, jednoducho si nemôže dovoliť auto rozbiť. Zhrnutie? Tento vodič si uvedomuje zodpovednosť svojej jazdy, aspoň vo vzťahu k peniazom a námahe, ktorú musel vynaložiť.
Na druhej strane, možno trochu zaškatuľkovane, sú tu „povolania syn“. Chlapec si je vedomý, že auto dostane, nemusí sa starať, nemusí sa trápiť, za čo do auta natankovať a pod... fakt česť výnimkám a klobúk dole pred nimi. Výhodou pre túto skupinu je, že môže jazdiť koľko chce. S rastúcimi kilometrami naberá prax. Len čo s praxou, keď sa lepia najmä tie nesprávne zlozvyky? Zhrnutie? Tento vodič jazdí veľa, skôr nadobudne pocit, že je "pán šofér", ale neuvedomuje si nedostatky, ktoré v krátkom čase zozbieral ako huby po daždi.
Nehodovosť mladých je globálny problém. Krajiny sa s tým pasujú po svojom. Opatrení je veľa. Ak je v krajine povolená určitá hladina alkoholu pre skúseného vodiča, mladý vodič musí mať vždy 0 (resp. určitú hranicu, ktorá sa považuje za prirodzenú). Policajti v niektorých štátoch vykonávajú kontroly, ktoré sú zamerané výhradne na mladých vodičov. V niektorých krajinách môžu mladí vodiči jazdiť len počas dňa. Jazda v noci je neprípustná a mnoho iného.
U nás je už pár rokov platné, že mladý človek môže získať vodičák už v 17ke. Jazdiť však môže len s presne stanovenými osobami, ktoré sú zapísane v evidencii, a musia spĺňať určité podmienky. To všetko trvá až do dosiahnutia 18. roku veku.
S aktuálnou vekovou hranicou si celkom istý nie som, ale s osobou prísediaceho plne súhlasím. Sám som tak začínal, ako vodič začiatočník. Vozil som sa s ujom, keďže sme v rodine auto nemali. A všetky jeho rady starého a skúseného vodiča, ako premýšľať za iných, ako predvídať, som sa snažil okamžite osvojiť. Nie každý má to šťastie a musí sa učiť sám...
Autoškola svojím kurzom poskytuje absolventom len chabý základ. Na krízové situácie a na reálnu premávku vodiča pripraví len minimálne. Mnohí mladí sa za pár vyučovacích hodín stihnú naučiť len základy, ale na reálne situácie nebudú vedieť vôbec zareagovať.
Väčšina mladých vodičov sa bohužiaľ učí na vlastných chybách. Jazdia si po svojom, kým sa niečo nestane. V tom lepšom prípade sa z toho poučia na celý život, v tom horšom už takú šancu nikdy nedostanú.
Reálne riešenie? Ťažko povedať. Kurz lepšej a poctivej autoškoly na osvojenie základov podľa mňa celkom postačuje. Ale len pre osobu, ktorá autami žije. Bežný žiak to má podstatne ťažšie.
V Rakúsku pri autoškole musí každý vodič absolvovať kurz bezpečnej jazdy. Je to bez debaty prospešné, ale na naše podmienky nerealizovateľné. To by cena vodičáku letela astronomicky nahor.
Za najschodnejšiu cestu považujem práve osobu prísediacu počas prvého roku od získania vodičského oprávnenia, poprípade ešte akási nadstavba v podobe polročného nočného jazdenia so zodpovednou osobou. Obmedzenie výkonu či objemu motora nie je podľa mňa správna cesta.
EÚ táto problematika tiež nie je ľahostajná. Vytvárajú projekty, ktorým sa snažia zvýšiť bezpečnosť začínajúcich vodičov zmenou zamerania výučby v autoškolách. Ide napríklad o projekt "HERMES", ktorého cieľom je zlepšiť odbornú prípravu inštruktorov v autoškolách so zameraním na zníženie počtu nehôd.
V rámci ďalšieho projektu "CLOSE TO" sú mladí ľudia v autoškole konfrontovaní s príbehmi o vážnych dopravných nehodách. Podľa výsledkov výskumu sa po takejto skúsenosti menej často oddávajú riskantným a impulzívnym jazdám.
Máte vy lepšie či reálne návrhy, ako by bolo možné mladých vodičov lepšie pripraviť na premávku?
foto: CAS.sk