Krížiky a pomníky pri cestách pripomínajú pozostalým miesto, kde ich známy poslednýkrát vydýchol... Pre ostatných to je forma varovania, že nie sú nesmrteľní.
Ste zástancom, alebo odporcom? Ako sa k tomu stavajú správcovia komunikácie, polícia, alebo dokonca cirkev?
Možno ste nevedeli, ale v podstate bezpečnosť a plynulosť premávky závisí od 3 subsystémov. Prvým je vodič, druhým je vozidlo a tretím je komunikácia vrátane okolia. Každá cestná komunikácia má práve to spomínané okolie, ktorého súčasťou je tzv. ochranné pásmo. V týchto pásmach platia určité pravidlá, ktoré by mali prespievať k bezpečnosti a pozitívne ovplyvňovať nehodovosť.
Kríže a pomníky, poprípade iné predmety, by nemali v tomto ochrannom pásme čo robiť. Cirkev, cestári a policajti to však v plnom rozsahu tolerujú. Samozrejme, za predpokladu, že to nijako výrazne priamo, či dokonca nepriamo neohrozuje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.
Keď sa to vezme z praktického hľadiska, kríže prinášajú pre cestárov problémy. Ako pri zimnej, tak pri letnej údržbe (najmä pri kosení) dochádza k ich častému poškodeniu, aj keď skúsení cestári vedia presne, kde sa nachádzajú.
Policajti túto problematiku v podstate neriešia. Zastávajú rovnaký názor ako cirkev a cestári. Tieto miesta sú pamiatka zosnulých... tým tolerujú smútok pozostalých. Navyše podľa slov cirkevných predstaviteľov majú tieto miesta pre pozostalých oveľa väčší význam ako miesta, kde sú samotné ostatky uložené.
Odpovedalo 615 ľudí
Pomníky a kríže pri cestách sa môžu stavať len s povolením na výstavbu! Zatiaľ sa to však toleruje.
Niektorým ľudom to príde morbídne a sú zásadne proti. Akceptujem aj tento názor. Poväčšine im totiž vadí to, že sú nevkusné a že ich je možno na niektorých úsekoch veľmi veľa... To, že ich je veľa, sa ovplyvniť nedá. Bohužiaľ, stalo sa... Estetika by sa možno dala upraviť, ale to je na individuálnych možnostiach pozostalých.
Malé ponaučenie...
Pri téme je vhodná aj táto rada. Ak si chcete pamiatku zosnulých uctiť na mieste, kríže umiestňujte s rozumom, v primeranej veľkosti a v primeranej vzdialenosti. Menej je niekedy viac. Pálenie sviečok v suchej tráve a množstvo iného môže spôsobiť komplikácie a nečakané udalosti.
Navyše, ak si niekedy pôjdete uctiť pamiatku tragicky zosnulého človeka na miesto, kde sa to stalo, vždy v prvom rade myslíte na vlastnú bezpečnosť. Nezastavujte v neprehľadných miestach, používajte reflexné vesty, kráčajte za krajnicou alebo zvodidlom.
Prícestné kríže a sochy svätých
Nedá mi nezabŕdnuť aj do tejto problematiky. Na našich cestách sú bežné aj veľké prícestné kríže. Ide o tzv. božie muky. Sú symbolom náboženskej viery a tiež aj materiálnym vyjadrením emócií a duchovného života. Zvyčajne sa stavali pri cestách na kraji obce. Slúžili ako modlitebné miesta pri vchádzaní alebo vychádzaní z obce. Kríže sa stavali ako výraz úcty a zbožnosti s jediným zámerom – aby sa pri nich ľudia pristavili v krátkej modlitbe. Doteraz sa pri ich prechádzaní mnohí aspoň prežehnajú.
Trošku zriedkavejším javom sú sochy svätých. Patria medzi nich napr. vyobrazenia Márie Magdalény, Vendelína, Krištofa, Anjela strážneho, Anny, Kataríny a množstvo iných. Plnia funkciu patrónov. Možno ste nevedeli, ale patrónom vodičov je sv. Krištof. Ak o soche vodiči vedia, veľa z nich pri prejazde zatrúbi...
Možno ste o tom nikdy nepočuli, ale 12. máj je sviatok všetkých vodičov.
Počuli ste o autokaplnke?
Bezpečnými spomienkovými miestami sú autokaplnky. V krajinách západnej Európy sú už bežnou súčasťou cestnej siete. Na Slovensku máme takúto kaplnku, pokiaľ viem, len jednu. Je ňou Autokaplnka sv. Krištofa na parkovisku reštaurácie Zvolen-Stráže, na rýchlostnej ceste Zvolen – Banská Bystrica. Postavili ju v r.2006.
Čo je zmyslom autokaplnky? Je to miesto, kde môžu vodiči bezpečne zastaviť, zaspomínať, uctiť si nebohých a možno pri nej umiestniť aj spomienkovú tabuľku s menom tragicky zosnulého. Medzi najvýznamnejšie pomníky na tzv. trávniku spomienok je tabuľa nášho štátnika a humanistu Alexandra Dubčeka.
Foto: echodnia.eu
