Do histórie sa s ňou zapísalo najmä Porsche 962, na ktorom získala značka 54 víťazstiev vo vytrvalostných pretekoch. Lenže elektronika v tej dobe nebola natoľko vyspelá, aby ju Porsche mohlo hneď implementovať do produkčných áut tak, aby spĺňala komfort používania a funkciu. Doba pokročila, a celé to trvalo dvadsaťosem rokov, kedy v roku 2008 Porsche predstavilo prvú 911 Carreru s prevodovkou PDK. Nahradila ňou konvenčnú automatickú prevodovku Tiptronic S. V čom spočívala obrovská prednosť PDK voči iným automatickým prevodovkám? Dokázala meniť prevodové stupne o 60% rýchlejšie, okrem toho dokázala stlačiť spotrebu paliva smerom dolu. PDK je zložená z dvoch "polovičných" prevodoviek. Jedna polovica sú nepárne prevodové stupne, druhá naopak párne. Zatiaľ čo výkon tečie napríklad cez prevodový stupeň, elektronika nachystá štvrtý. Prvých šesť stupňov je sprevodovaných v duchu športovej jazdy, siedmy je "dlhý" a hrá na spotrebu, napríklad pri jazde po dialnici.
Spočiatku bola PDK iba ako voliteľná možnosť pre 911 Carreru, Boxster a Cayman. O rok neskôr, keď prišla na trh Panamera, už boli tieto tri modely ponúkané s PDK v základe. Pre každý model je však PDK vyvíjaná a nastavovaná individuálne, v modelových radách totiž spolupracuje s tromi rôznymi typmi pohonu kolies. V súčasnosti je ako štandard i v najrýchlejšom Porsche GT3, ktoré posúva oproti predchádzajúcej generácii zasa o kus ďalej. V najostrejšom móde dokáže meniť stupne za čas kratší než 100 milisekúnd. Snáď len inžinieri z Porsche vedia, kde leží hranica v rýchlosti preraďovania...
