Zatiaľ čo ČR, Maďarsko či Rakúsko majú plne automatizované systémy, u nás musia spisovú dokumentáciu a pokuty spracovávať manuálne, kritizuje NKÚ.
Podstatou inštitútu objektívnej zodpovednosti, ktorý NKÚ preveroval v rámci rokov 2019 až 2022, je zabezpečiť dohľad nad cestnou premávkou. A to tak, aby prípadné porušenie pravidiel bolo posudzované bez zásahu mužov zákona.
V praxi to znamená, že polícia, napríklad pri prekročení maximálnej povolenej rýchlosti, nemusí vodiča zastaviť. Stačí, že porušenie pravidiel bude nasnímané certifikovaným zariadením a systém automaticky zasiela pokutu.
Pokuty za rýchlosť? Niekedy prídu aj poštou, no má to veľa neduhov
Národní kontrolóri v slovenskom systéme vidia značné rezervy, keďže je len v minimálnej miere automatizovaný a procesy nie sú plne digitalizované. „Princíp objektívnej zodpovednosti môže byť účinný len vtedy, ak jednotlivé procesy budú plne automatizované a vďaka moderným informačným systémom a digitálnym technológiám bude fungovať bez potreby zapájať do jednotlivých krokov fyzické osoby, policajtov či pracovníkov polície. Tento systém musí fungovať nezávisle a nepretržite 24 hodín denne a 365 dní v roku,“ vysvetlil podpredseda NKÚ J. Ivančo.
Viac byrokracie, hrozba korupcie pri priestupkoch
Podľa zistení z kontroly policajný zbor využíva objektívnu zodpovednosť v obmedzenej miere. Nemá ani jasne nastavené stratégie a pravidlá dohľadu nad bezpečnosťou cestnej premávky.
Kontrolóri NKÚ zistili, že zavedením objektívnej zodpovednosti sa významným spôsobom neskrátila doba medzi dopravným priestupkom a doručením pokuty. Problémom je administratívna byrokracia. Do procesu spracovania dokumentácie sa zapája viac príslušníkov policajného zboru či zamestnancov správnych inštitúcií, čo nielenže znižuje efektivitu celého systému, ale zvyšuje riziká prípadnej korupcie.
Dokumentácia o udelení pokuty sa spracováva manuálne. Okolité krajiny začali s nasadzovaním tohto systému približne v rovnakom čase ako SR, no minimálne pri porovnaní so susedmi zaostávame hlavne v oblasti automatizácie.
Vďaka plnej automatizácii procesov systému objektívnej zodpovednosti pritom došlo v susedných krajinách k významnému poklesu dopravných nehôd s následkom smrti, ako aj k zefektívneniu riešenia priestupkov.
Na Slovensku však systém nie je autonómny a ani plne automatizovaný. Národní kontrolóri upozorňujú, že prípadné porovnanie jeho účinnosti so zahraničím by bolo neobjektívne. Z dostupných národných údajov nie je možné potvrdiť pokles nehôd s ťažkými následkami, resp. usmrtením.
Inštitút objektívnej zodpovednosti v slovenských podmienkach tak doteraz významne a preukázateľne neprispel k zníženiu dopravnej nehodovosti, konštatuje NKÚ.
Dôvodom môže byť nielen nízka miera jeho využívania, ale aj absencia jeho modernizácie s využitím moderných informačných systémov a digitalizácie procesov. Pozitívnym príkladom sú podľa kontrolórov aktivity, ktoré v ostatných rokoch podnikli samosprávy krajských miest. Tie začali aktívne využívať inštitút objektívnej zodpovednosti v súvislosti s kontrolou parkovania.
