Zdá sa, že po love na automobily sa do pozornosti politikov konečne dostáva aj lodná a letecká doprava. Ako sa totiž stále častejšie ukazuje, práve nárast produkcie emisií v lodnej doprave je výrazne vyšší ako pri osobných a nákladných automobiloch. Práve tie sú v poslednom čase zo strany európskych orgánov objektom azda najväčšej šikany vo svojej histórii. Podľa nedávno zverejnenej správy agentúry Transport & Environment len lode švajčiarskej spoločnosti MSC Medditerranean Shipping Company pritom vypustili do ovzdušia spolu toľko CO2, ako celé Holandsko! V reakcii na zverejnené údaje vypracovala lodiarska spoločnosť v decembri 2019 správu, v ktorej hovorí o svojom odhodlaní aj naďalej znižovať emisie CO2. Jej program zlepšenia flotily MSC údajne stojí za znížením emisií CO2 o 13 % v období rokov 2015 – 2018. Jej najnovším prírastkom vo flotile je najväčšia kontajnerová loď na svete s uhlíkovou stopou len 7,49 kg CO2 na presun 1 tony nákladu na vzdialenosť 1 námornej míle. Spoločnosť MSC zároveň obvinila agentúru Transport & Environment zo zavádzania a poskytovania neúplných informácií vytrhnutých z kontextu. Podľa jej analýz bolo vo vodách EÚ vypustených len 40 – 45 % z udávaných 11 mil. ton oxidu uhličitého vyprodukovaného loďami MSC Medditerranean Shipping Company.
Lode spoločnosti MSC Medditerranean Shipping Company sa po emisnom odhalení stali stredobodom pozornosti. Lodiarska spoločnosť sa pochopiteľne začala hneď brániť a tvrdí, že sú to klamstvá.
Lode a lietadlá v hľadáčiku EÚ
Hoci sa to nemusí zdať, na výrazný negatívny vplyv leteckej a lodnej dopravy na životné prostredie upozorňuje Európska environmentálna agentúra (EEA) už dlhšie. Podľa jej správ sa len od roku 1990 emisie skleníkových plynov v letectve viac ako zdvojnásobili. A lode na tom nie sú lepšie. S rastúcim dopytom po prepravných službách sa situácia navyše ešte zhoršuje. Ak sa do roku 2050 nepodniknú ďalšie opatrenia, podľa EEA bude len lodná doprava produkovať celých 17 % z celkových emisií CO2. Ak sa do toho započíta aj letecká preprava, spolu budú zodpovedné až za 40 % celosvetovej produkcie CO2. Podľa Európskeho parlamentu stúpli emisie z lodnej dopravy za posledných 20 rokov o 32 %, do roku 2050 by pri súčasnom trende mohli narásť dokonca údajne až o 250 %.
Nárast škodlivých emisií je podľa Európskeho parlamentu pri lodnej doprave výrazne väčší ako pri cestnej doprave. Na leteckú dopravu však stále nemajú.
Menej síry už od 1. januára 2020
Globálna námorná doprava prijala od 1. januára 2020 podstatne prísnejšie emisné normy. Podobne ako autá, tak už aj lode musia výrazne zredukovať vypúšťané emisie. V prípade nariadenia Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) ide konkrétne o redukciu vypúšťanej síry o celých 85 %. Lode preto musia od 1. januára 2020 používať nový druh paliva s množstvom síry zredukovaným z pôvodných 3,5 % na hodnotu 0,5 %. Aj tu však bude treba strážiť používanie správneho paliva. Pri použití nesprávne namiešanej „lodnej nafty“ sa v palivovom systéme lodí môžu vytvárať usadeniny poškodzujúce motory.
Z pohľadu dopravy je na tom cestná doprava pri celkovej tvorbe skleníkových plynov vraj horšie ako letecká a lodná doprava. zdroj: Európsky parlament.
Nariadenie IMO 2020 sa pritom týka celého sveta a neexistuje žiadne prechodné obdobie, ani výnimky. Naopak, pre oblasti s tzv. riadenou ochranou životného prostredia (ECA – Emission Control Areas) platia ešte prísnejšie pravidlá a smú sa tu používať výlučne palivá s obsahom síry max. 0,1 %. Dodržiavanie nových pravidiel vždy spadá pod štátnu prístavnú kontrolu príslušného štátu, pri ich nedodržiavaní hrozia previnilcom pokuty, zadržanie plavidla a v krajnom prípade aj vzatie kapitána lode do väzby.
Skleníkové plyny sú plyny, ktoré sa v atmosfére správajú ako v skleníku, vstrebávajú slnečnú energiu a teplo zo zemského povrchu a zabraňujú tomu, aby teplo a energia mohli uniknúť do vesmíru. Keď sú v rovnováhe, umožňujú vznik a udržanie života na Zemi. Činnosťou ľudí uniklo do atmosféry viac skleníkových plynov, než je potrebné, vplyvom čoho dochádza k javu zvanému globálne otepľovanie.
Pomôcť môžu aj „lodné katalyzátory“
Jednou z možností, ako aj po 1. januári 2020 zostať pri spaľovaní pôvodnej lodnej nafty s obsahom 3,5 % síry, je používanie zariadenia nazvaného scrubber. Ide o akýsi „lodný katalyzátor“, v ktorom sa výfukové plyny pomocou vody „odsírňujú“ na potrebnú úroveň. Problémom je len likvidácia použitej vody, ktorá za určitých okolností spĺňa kritériá toxického odpadu. Existujú dva druhy scrubberov – otvorený, ktorý prečerpáva morskú vodu cez lievik lode (a následne ju vypúšťajú späť do vody), a uzavretý, ktorý uchováva „použitú vodu“ na palube. Použitie tejto technológie je preto drahšie. Environmentálny dopad otvoreného scrubbera je momentálne predmetom diskusií. Zaujímavosťou je, že Čína a Singapur už scrubber otvoreného typu vo svojich vodách zakázali.
Aj lode už musia začať vo veľkom uplatňovať nové protiemisné technológie. Jednou z možností je aj scrubber.
Dá sa aj na skvapalnený zemný plyn
Lodiari majú možnosť prejsť aj na spaľovanie LNG, teda skvapalneného zemného plynu. Možné je to však len pri novších plavidlách spĺňajúcich potrebné technické požiadavky. Problémom je len slabšia dostupnosť infraštruktúry s LNG. V súčasnosti je schopných spaľovania LNG približne len 10 – 12 % globálnej kontajnerovej flotily. Ešte pravdepodobnejšou možnosťou, ako spaľovanie LNG, je použitie palív s veľmi nízkym obsahom síry (VLSF). Na výrobu dostatočného množstva tohto druhu paliva však petrochemický priemysel nereaguje pružne, pri kolísajúcej spotrebe môže dochádzať k jeho výpadkom v zásobovaní a je pochopiteľne o niečo drahšie, čo sa odráža v cene prepravy.
zdroje: msc.com, kehne-nagel, EEA, Európsky parlament
