S nadmerným hlukom áut, rôznych štvorkoliek a motoriek dnes už nebojujú len centrá veľkomiest, ale aj odľahlé regióny a vidiecke oblasti krajín. Po Angličanoch sa najnovšie pustili do boja s hlukom aj Francúzi. Idú na to však podstatne dôkladnejšie a celý systém chcú zautomatizovať. Začali s rozmiestňovaním prvých špeciálnych senzorov snímajúcich hluk aj obraz.
Veľké problémy s hlukom robia v zastavaných oblastiach najmä motorkári s "upravenými" výfukmi. Polícia chce s nimi urobiť poriadky priamo v uliciach.
"Nadmerný hluk je prekliatím súčasného moderného spôsobu života. Je veľkým zdravotným problémom, ktorý ľuďom ubližuje viac ako pasívne fajčenie,“ povedal Didier Gonzales, starosta parížskej štvrti Val de Marne. Zaujímavé je, že ten istý pán je zároveň aj riaditeľom neziskovej organizácie Bruitparif, ktorá nové radary inicializovala a zároveň sa stará o znižovanie hluku v mestách.
Momentálne je najviac protihlukových radarov umiestnených na stožiaroch a lampách verejného osvetlenia.
Testy sú úspešné
Prvé získané poznatky ukazujú, že systém pracuje spoľahlivo a údaje zaznamenáva s potrebnou presnosťou. Poradí si dokonca aj so skupinou za sebou idúcich vozidiel, z ktorých je nadmerne hlučné len jedno. Podľa spoločnosti Bruiparif už vyladili softvér novinky aj pre prípad kontroly rýchlej kolóny motorkárov. Radar vyhodnocuje situáciu nielen pomocou grafu, ale aj fotografiou, na ktorej sa za zobrazeným dopravným prostriedkom vykresľujú bodky určitej veľkosti a zafarbenia. Práve ich tvar a farba následne určujú výsledný hluk a zároveň identifikujú presný zdroj hluku. Mikrofóny zaznamenávajú hluk každú desatinu sekundy, ako však priznávajú aj samotní tvorcovia, stále majú na radaroch čo vylepšovať. Ich najbližšou úlohou je zlepšiť radar natoľko, aby bol schopný monitorovať hluk v 360˚ uhle a bol schopný presne fotiť evidenčné čísla vozidiel. Neprezradili, v akom štádiu sa presne nachádzajú, skúšobná dvojročná prevádzka im však údajne postačí na to, aby systém monitorovania hluku doladili do dokonalosti a legislatívou vyžadovanej spoľahlivosti.
Radarový systém vyhodnocuje hluk okolia viacerými grafickými spôsobmi.
Popracovať chcú aj na dizajne zariadenia a vizuálnom upozornení na jeho prítomnosť. Radary by totiž mali slúžiť aj ako prevencia a v miestach, kde budú umiestnené by sa mal vodiči snažiť jazdiť plynulo a čo najtichšie.
Legislatívne prekážky prekonáme
Systém monitorovania hluku a najmä automatické rozposielanie pokút za nadmernú hlučnosť zatiaľ nemá oporu v zákone. Francúzi však sľúbili, že ešte tento rok určia maximálne úrovne „legálnych“ zvukov a stihnú všetko zapracovať do legislatívy potrebnej pre automatizované systémy. Úrovne nadmernej hlučnosti síce majú v zákone zakomponované už dnes, no ich reálna kontrola v teréne je takmer nemožná. A to chcú zmeniť.
Momentálne majú Francúzi v skúšobnej prevádzke 40 zvukových radarov, väčšina z nich však zatiaľ monitoruje hluk v meste (pri nočných podnikoch, veľkých administratívnych budovách a pod.). Ak sa však radary osvedčia aj v premávke a všetko odobria aj zákonodarcovia, nebude nič brániť ich výraznejšiemu rozšíreniu popri cestách. Podobný nápad už skúšajú aj v Anglicku a myšlienka kontroly hlučnosti sa pozdáva aj samotnej Európskej únii. Tá už svojho času vydala aj európsku smernicu 2002/49 EC (z 25. júna 2002) zaoberajúcu sa posudzovaním a riadením environmentálneho hluku a jeho dopadov na okolie (jej limitné hodnoty sa upravujú každých 5 rokov). Je teda reálne možné, že sa v prípade úspechu podobných zariadení nakoniec dočkajú aj ostatné európske krajiny.
