Prvá Alfa Romeo s predným pohonom oslavuje. Alfasud má 50 rokov

Taliansko je bezpochyby fascinujúcou krajinou. A bolo ňou aj v 60. rokoch minulého storočia, kedy jeho južnej časti vládlo podsvetie, s ktorým si ani bohatšia severná časť Talianska akosi nevedela rady. Talianska vláda potrebovala urovnať sociálne nepokoje na juhu krajiny a vytvoriť aj v poľnohospodársky orientovanom regióne dostatok pracovných miest. Plán bol jednoduchý, vytvoriť blízko Neapola novú továreň a ponúknuť chudobným rodinám možnosť zárobku. V regiónoch okolo Neapola už kedysi pôsobila aj Alfa Romeo, bolo teda rozhodnuté. Alfa tu so štátnou aj regionálnou podporou postaví automobilku a ponúkne regiónu pracovné príležitosti. Ako je dnes jasné, skončilo to fiaskom. Akosi sa totiž pozabudlo, že ľuďom na juhu chýbala pracovná morálka a pri každej možnej príležitosti radi vstupovali do štrajkovej pohotovosti (hoci na to často mali aj dobré dôvody). Do toho vstupovali aktivity mafie, organizácia Brigadi Rossi (Červené brigády), až to v roku 1978 vyvrcholilo únosom predsedu vlády Alda Mora, ktorého po 55 dňoch väznenia únoscovia skutočne aj zavraždili. Podnikať v Taliansku skrátka chcelo naozaj pevné a široké lakte.

Nebyť všetkých týchto okolností, mohla byť z novej kompaktnej Alfy skutočná hviezda. Mala na to totiž všetky predpoklady. Šlo o veľmi pokrokový hatchback s predným pohonom, pod ktorého konštrukciu a návrh sa podpísal Rudolf Hruska, legendárny rakúsky konštruktér a zároveň niekdajšia pravá ruka Ferdinandna Porsche pri návrhu prvého Chrobáka od VW. Pod prednou kapotou talianskej novinky s príznačným menom Alfasud pracoval pozdĺžne uložený štvorvalec typu Boxer, karoséria ponúkala väčší vnútorný priestor, než svojou siluetou naznačovala a ako sa neskôr ukázalo, auto vďaka dobre navrhnutému podvozku jazdilo „ako jedna báseň“. Alfasud šokoval aj použitím kotúčových bŕzd na všetkých kolesách. Celé to navyše pekne zabalil Giorgetto Giugiaro, ktorý navrhol pokrokové tvary karosérie. Výsledky práce Alfa Romeo odprezentovala na turínskom autosalóne 1971, sériová výroba modelu Alfasud následne odštartovala v prvej polovici roka 1972. Začalo tak skutočné dobrodružstvo.

Štrajky a tragická kvalita výroby

Zaujímavé to v Pomigliano dˈArco začalo byť hneď pri výstavbe novej továrne. Základný kameň automobilky postavili na konci apríla 1968, no už počas výstavby začali miestni robotníci štrajkovať. Ako neskôr vedenie Alfy priznalo, len zásluhou štrajkovej pohotovosti stavbárov získal pôvodný plán výstavby časový sklz 800 000 pracovných hodín (to je pochopiteľne prepočet hodín na počet štrajkujúcich pracovníkov). Zároveň s výstavbou továrne však prebiehal ešte dôležitejší a náročnejší proces – výber zamestnancov. Do výberových konaní sa ich prihlásilo 10-krát viac ako mohli prijať, vybrať z nich však nebolo vôbec jednoduché. Mnohí z uchádzačov totiž nikdy predtým vo výrobe nepracovali, nemali žiadne zručnosti a ani len netušili, čo práca v Pomigliano dˈArco obnáša.

Výroba novej Alfy bojovala s veľkou nekvalitou danou predovšetkým zlou pracovnou morálkou (priemerne viac ako 20 % práceneschopnosť, štrajky a rozkrádanie výrobných zariadení a skladov). V kombinácii s nevhodnou výrobnou technológiou (nekvalitná oceľ, výplň dutín špeciálnou penou a pod.), kedy napríklad hotové, no neošetrené skelety karosérií stáli niekoľko týždňov bez ochrany na dvore automobilky, tak prišlo nevyhnuteľné – skvelý a pokrokový Alfasud korodoval už na odstavných plochách pred expedíciou. Neskôr sa antikorózna ochrana auta zlepšila a padol vyslovený zákaz finálneho lakovania skorodovaných plechov, ani to však už nevylepšilo poškodený imidž inak výborného auta. Zaujímavé pritom je, že v popisovaných podmienkach (neskôr sa samozrejme zlepšili) nakoniec automobilka vyprodukovala až 1 002 586 kusov modelu Alfasud a vo výrobe ho Alfa Romeo podržala až do roku 1984. Jeho nástupcom sa stala kompaktná Alfa Romeo 33, to je však už iný príbeh.