Jeden z najpraktickejších modelových radov v súčasnom portfóliu automobilky Škoda Auto oslavuje. Prvá Škoda Octavia Combi totiž v tomto roku zapíja okrúhlu „šesťdesiatku“. Prvýkrát sa verejnosti ukázala na Medzinárodnom strojárenskom veľtrhu v Brne 11. septembra 1960. Jej sériová výroba sa následne rozbehla vo výrobnom závode v Kvasinách v polovici roka 1961.
Základné rozmery Octavie Combi boli 4065 x 1600 x 1430 mm. Len pre porovnanie, dnes je omnoho väčšia aj Fabia Combi (4262 x 1732 x 1488).
Niečo praktické pre ľudí, ale nie tých v Československu
Politické zriadenie panujúce v Československu v čase príchodu prvej Octavie Combi bolo charakteristické aj tým, že doslova prahlo po zahraničnej „tvrdej“ mene. Aby ju štát nejako získal (a následnej ju, okrem iného, investoval aj do nákupu „imperialistických“ technológií), súrne potreboval výrobky vhodné na export. Práve snaha vyvážať na „Západ“ podporená neustálymi požiadavkami Motokovu (organizácia zastrešujúca zahraničný obchod) na vývoj a výrobu atraktívnych výrobkov stála za zrodom praktickejšie orientovanej verzie tudora Škoda Octavia. Všetkým zainteresovaným bolo jasné, že verzia Combi má spolu s kabrioletom Felicia najväčšie šance na exportné úspechy, na úrovni vedenia automobilového priemyslu teda padlo rozhodnutie o vývoji modelu Octavia Combi. Výsledky práce na seba nenechali dlho čakať a už v septembri 1960 sa mohli konštruktéri pochváliť autom, ktoré sa neskôr zapísalo do histórie. Už menej sa však hovorí, že pre mnohých občanov Československa Octavia Combi nakoniec zostala len nesplniteľným snom. Aj keby si na ňu našetrili, bol jej zúfalý nedostatok. Prednosť totiž, podobne ako pri atraktívnych Feliciach, dostali zákazníci na „Západe“.
V roku 1968 si automobilka AZNP Mladá Boleslav, závod Kvasiny, za Octaviu Combi pýtala 44 500 Kčs. Ešte väčším problémom však bolo to, že bola extrémne nedostatkovým tovarom.
Z Kvasín do sveta
Škoda Octavia Combi vznikala výlučne v závode Kvasiny, kde v roku 1961 pracovalo 760 zamestnancov. Tým sa podarilo od polovice do konca roka 1961 zmontovať prvých 502 trojdverových Octavií Combi. Podmienkou pri vývoji auta bola maximálna unifikácia s tudorom, preto si zachovala len jeden pár bočných dverí, zatiaľ čo zadné boli horizontálne delené a umožňovali prístup do kufra so základným objemom 690 l (po strop). Po sklopení zadného sedadla sa kufor zväčšil na 1050 l. Praktickým riešení bolo uloženie rezervy pod dnom kufra, prístup k nej však bol osobitným otvorom, takže sa dala pohodlne vybrať aj pri plne naloženom batožinovom priestore. Motor 1.2 8V OHV s výkonom 34,6 kW (47 k) ju dokázal rozbehnúť až na 115 km/h, pričom si priemerne pýtal 8,6 l/100 km. Prázdna Octavia Combi mala 960 kg a na jej palubu ste mohli, vrátane posádky, naložiť 400 kg.
Kladivo na zlodejov
Vďaka rámovej konštrukcii a vhodnému podvozku (lichobežníková náprava vpredu, výkyvné ramená vzadu) s veľkou svetlou výškou a dobrým rozložením hmotnosti medzi nápravami bola vhodná aj na jazdu v ľahšom teréne. Práve táto jej kľúčová vlastnosť stála za rozhodnutím islandskej polície zaradiť Octaviu Combi do svojho vozového parku (len v roku 1967 sa tam vyviezlo 81 kusov), kde bola výborným stíhacím vozidlom na miestnych poľných cestách. Medzi krajiny, kde sa vyviezlo najviac Octavií Combi patrilo Dánko, Maďarsko, Anglicko a Belgicko. Exportovali sa však aj do Egypta, Rakúska, Grécka, NSR, NDR, do Holandska, Chile, Austrálie, Kanady, Salvádora, Španielska a Turecka. Do Pakistanu, Indonézie, Turecka a na Island sa vyvážali v debnách v rozloženom stave (do debny sa vošla jedna kompletná karoséria alebo dve podvozkové sady). V rokoch 1968 – 1972 sa takto Octavie Combi vyvážali aj do Chile (tu z dodaných komponentov postavili asi 300 áut). Pre vybrané zahraničné trhy (najmä pre Dánsko) vznikla aj úžitková verzia Škoda Octavia Praktik so zaplechovanými bočnými oknami. Bez zaujímavosti nie je ani skutočnosť, že v roku 1967 bola výroba motorov pre Octaviu Combi prevedená do Trnavy, čo spôsobilo nemalé kvalitatívne problémy a ohrozenie exportu.
V tejto podobe sa Octavia Combi vyrábala v rokoch 1969 - 1971. Charakterizovali ju zadné svetlá zo Škody 100.
Nátlak Motokovu
Motokov mal obrovský záujem na vývoze Octavií Combi do zahraničia, na výrobný závod preto neustále tlačil, aby auto priebežne modernizoval. Zmien však nebolo veľa, patrili k nim výkonnejší motor, iná maska, nové prístroje či koncové svetlomety zo Škody 100. Octaviu Combi nakoniec v Kvasinách vyrábali až do roku 1971, keď uvoľnila miesto Škode 110 R. Celkovo vzniklo 54 086 kusov verzie Octavia Combi. Na prvú Octaviu Combi nadviazala jej novodobá menovkyňa vo februári 1998, keď sa svetu ukázala Škoda Octavia Combi I.
Na úspechy pôvodnej Octavie Combi nadviazala v roku 1998 jej novodobá prvá generácia. Na fotke je jej špičková verzia Octavia Combi Laurin & Klement, ktorá bola až do príchodu sedanu Superb vlajkovou loďou automobilky.
zdroj: Škoda Auto, archív autora
