V automobilovom svete odpradávna platí, že pokrokové autá najviac kritizujú tí, ktorí si ich nekupujú. Len teoretizujú, rozhadzujú rukami a vyjadrujú nevôľu omnoho hlasnejším spôsobom, než reálni zákazníci. Príkladov podobného efektu je v celej automobilovej histórii mnoho a rovnako ako to platilo v minulosti, platí to aj dnes. Spomínate, akú kontroverziu spôsobilo BMW so svojimi mohutnými maskami posledných modelov? Nakoniec sa ukázalo, že to bol z pohľadu predajov dobrý ťah a najviac nad ňou zalamovali ľudia, ktorí o BMW maximálne tak snívajú a reálne jazdia na úplne iných značkách. Na jeseň roku 1997 však bola situácia ešte vyhrotenejšia – verejnosť sa na autosalóne vo Frankfurte nad Mohanom prvýkrát zoznámila s novou generáciu Porsche 911. Niesla kódové označenie 996 a tradičným priaznivcom modelu 911 sa z nej robilo zle.

Keď sa na jeseň 1997 nové Porsche 911 ukázalo, verejnosť šokovalo najmä svojim vodou chladeným motorom.

Mladá krv na scéne

Aby človek pochopil vtedajšie kroky Porsche, potrebuje poznať pár faktov. Najmä to, že v prvej polovici deväťdesiatych rokov na tom bola automobilka ekonomicky mimoriadne zle. Koncern bol hlboko v červených číslach, ziskovosť bola nulová a výrobné procesy spotrebovávali viac peňazí, než koľko prinášali. V ohrození tak boli nielen pracovné miesta, ale chýbal aj priestor pre inovácie, vývoj a investície. Bolo to skrátka zlé. V rámci tejto atmosféry tak malo Porsche jedinú možnosť – risknúť to, urobiť radikálne zmeny a aj za cenu poštvania tradičných zákazníkov priniesť produkty s veľkým potenciálom opäť zarábať peniaze. Podmienkou bolo zachovanie výroby v Nemecku a zachovanie zamestnanosti. Už možno chápete, aký veľkolepý krok sa automobilke pod vedením Wendelina Wiedekinga (vo funkcii predsedu predstavenstva od 1.9.1993) nakoniec podaril. Padlo totiž rozhodnutie, že nová generácia Porsche 911 bude zohľadňovať nové trendy, prinesie viac verzií, bude mať väčší obchodný potenciál a prestane sa držať násilného zachovávania tradíc.

V ponuke opäť nechýbali ani verzie s pohonom 4x4.

Podmienkou oživenia podniku bolo rozšírenie výrobného programu o „malé“ Porsche, v podstate ideového nástupcu Spydera 550. Novinka mala zdieľať veľa komponentov s pripravovaným Porsche 911 a čo bolo totálnou revolúciou, spoločný mal byť aj ich pokrokový dizajn (prakticky celá predná polovica auta). Keď sa v lete 1996 objavil nový Boxster, predstavoval skutočný obchodný úspech. Jeho dizajn sa uchytil a len v prvom roku si ho kúpilo 16 000 zákazníkov. Keď sa preto o rok neskôr ukázalo nové Porsche 911, bolo až zarážajúce, s akou kritikou muselo bojovať. Modelový rad 911 bol skrátka už dlhé roky nabitý tradíciami, ktoré model 996 zahodil zo dňa na deň za hlavu. Verejnosť kritizovala dizajn príliš podobný lacnejšiemu Boxsteru a najmä ležatý šesťvalec, ktorý už chladila kvapalina a nie tradičný ventilátor ženúci vzduch priamo na valce.

Porsche 911 GT3 bolo prakticky okruhovým špeciálom s legálnou možnosťou jazdenia po normálnych cestách.

Ako sa však ukázalo, vodou chladené Porsche 911 bolo presne tým, čo automobilka potrebovala. Predávalo sa lepšie, než sa vôbec čakalo, začalo generovať zisk a nakoniec svetu dokázalo, že si označenie 911 zaslúži. Prišli nové verzie, pohon 4x4, športové GT3, Porsche získalo nových, mladých zákazníkov a obchody opäť prekvitali. Zákazníci sa na „vodníka“, ako model 996 familiárne nazývali, rýchlo zvykli a postupom času mu aj vo vlastných radoch udelili milosť. Práve zmena jeho filozofie totiž automobilke zabezpečila budúcnosť, pomohla sa jej nadýchnuť a pripraviť sa na ďalší úder tradicionalistom. Tým sa stalo prvé SUV s logom Porsche. A ako to už chodí, aj tomu môžu nakoniec všetci majitelia modelu 911 ďakovať. To je však už úplne iný príbeh.