Trabanty boli kedysi veľmi obľúbenými jednoduchými autami nielen v samotnej NDR (Nemecká demokratická republika), ale aj vo vtedajšom Československu. Boli priestranné (najmä kombi verzie Universal), spoľahlivé a hoci za sebou nechávali charakteristický zápach spálenej zmesi benzínu a oleja, patrili k bežnému koloritu aj na slovenských cestách. Už vtedy však bolo automobilke jasné, že najslabšou jeho stránkou je dvojtaktný motor. Skutočnosť, že Trabant dostal štvrortaktný agregát až na konci svojej kariéry je tak skôr odrazom neschopnosti a neochoty vtedajšieho politického režimu čokoľvek zmodernizovať, než ukážkou konštruktérskych schopností východonemeckého automobilového priemyslu. Ten patril naopak k veľmi pokrokovým, mal len smolu, že patril do tzv. Východného bloku.
Bez vedomia AZNP
Nie je bez zaujímavosti, že myšlienka nahradiť dvojtakt emisne čistejším štvortaktným motorom sa v nemeckej automobilke objavila už v roku 1965. V Zwickau dokonca postavili prototyp s označením P 603 a priečne pod prednú kapotu umiestnili hliníkový štvorvalec zo Škody 1000 MB. To prekvapilo aj samotných zástupcov z mladoboleslavskej automobilky. Starosti s dostatočnou výrobnou kapacitou svojich motorov si však robiť nemusli, model P 603 sa do sériovej výroby aj tak nakoniec nedostal a Trabanty dostávali takmer do konca výroby naďalej dvojtakty.
Trabant P 603 z roku 1967 mal pod prednou kapotou štvorvalec zo Škody 1000 MB. Napriek mnohým spoločným komponentom s vtedajšími autami Wartburg (vrátane dizajnu s inšpiráciou v modeli 353W) sa do sériovej výroby nakoniec nedostal.
Prerazil až Volkswagen
O obrate v konštrukčnom myslení v Zwickau sa definitívne rozhodlo až v polovici roka 1983, kedy prišla požiadavka politického vedenia na zvýšenie výrobnej kapacity, výstavbu nového výrobného závodu a modernizáciu Trabanta 601. Marec 1984 znamenal zelenú pre nákup licencie z VW na výrobu štvortaktných motorov a presun repasovanej výrobnej linky do motorárne v meste Karl-Marx-Stadt (dnešný Chemintz). Ako to však v bývalom Východnom bloku často chodilo, prišli problémy, oneskorenie celého projektu a tak sa výrobné linky dostali do NDR reálne až na konci augusta 1988. Šlo o technologické linky na výrobu motora 1.1 OHC EA111, ktorý VW dovtedy používal vo svojich modeloch. Nie je bez zaujímavosti, že vo flotile testovacích prototypov jazdili aj dva Trabanty osadené výkonnejšími motormi 1.3 OHC určenými pre Wartburgy. Sériové Trabanty museli mať výrazne prepracovaný skelet, aby sa im pod kapotu nový motor vôbec vošiel. Bol uložený priečne, mal o 60 kg viac než dovtedajší dvojvalec a potreboval miesto pre vodný chladič a príslušenstvo. Trabant 1.1 tak dostal dopredu zavesenie MacPherson a jeho jazdné vlastnosti boli výrazne lepšie, než pri predchodcovi. Zvyšok príbehu je už dobre známy a venovali sme sa mu aj v článku Posledné Trabanty nikto nechcel... Je až symbolické, že podobný osud ako Trabant postretol aj sesterský východonemecký Wartburg.
Keby prišiel štvortakt o dvadsať rokov skôr, mohol byť na cestách Východného bloku skutočnou hviezdou.
