Šoféri na Slovensku len veľmi zriedka jazdia na prestarnutých autách pre vlastné potešenie. Zvyčajne ich núti nedostatok peňazí na kúpu nových modelov. Strany Progresívne Slovensko a SPOLU novou daňou cielia na majiteľov prehnane motorizovaných modelov, ale predovšetkým na sociálne najslabších obyvateľov.
„Progresívno-cirkulačné zdaňovanie v praxi bude zohľadňovať vek vozidla a vypúšťané emisie. Teda čím novšie vozidlo, tým menšie zaťaženie životného prostredia a zdravia ľudí, a zároveň nižšia daň. Naopak, čím staršie auto, väčšie zaťaženie, tým aj vyššia daň. Je férové, aby najväčší znečisťovatelia boli motivovaní obnoviť si vozový park a nepoškodzovali zdravie ostatným. Nie každý má automobil, mnoho ľudí si ho ani dnes nemôže dovoliť, ale vzduch musíme dýchať všetci,“ vysvetlil člen predsedníctva strany Spolu, expert na dopravu a hospodárstvo Martin Pekár.
Cirkulačná emisná daň by sa vzťahovala na staré vozidlá, progresívna daň by sa odvíjala od množstva vypustených emisií (g/km).
ZAP očakáva plošné riešenie
Zväz automobilového priemyslu Slovenskej republiky (ZAP SR) nepovažuje navrhovaný spôsob progresívneho zdaňovania za šťastné riešenie. Súhlasí však s tým, že je nevyhnutné zastaviť prílev starých ojazdených áut zo zahraničia a prestať robiť zo Slovenska autosmetisko.
Podľa ZAP je naivné sa domnievať, že zavedením ročnej emisnej dane dá majiteľ svoje 25-ročné, ale funkčné auto zošrotovať a vymení ho za nové, alebo si kúpi elektromobil.
„Takto trh s vozidlami nefunguje. Nové vozidlo si môže dovoliť len skupina solventnejších, ktorí po čase predajú auto menej solventným a tí neskôr ďalším, najmenej solventným, od ktorých vozidlo putuje na šrotovisko. Takýmto prirodzeným spôsobom dochádza k obmene vozidlového parku,“ vysvetľuje generálny sekretár ZAP SR Ján Pribula.
„Progresívno-cirkulačné zdaňovanie v praxi bude zohľadňovať vek vozidla a vypúšťané emisie. Teda čím novšie vozidlo, tým menšie zaťaženie životného prostredia a zdravia ľudí, a zároveň nižšia daň. Naopak, čím staršie auto, väčšie zaťaženie, tým aj vyššia daň. Je férové, aby najväčší znečisťovatelia boli motivovaní obnoviť si vozový park a nepoškodzovali zdravie ostatným. Nie každý má automobil, mnoho ľudí si ho ani dnes nemôže dovoliť, ale vzduch musíme dýchať všetci,“ vysvetlil člen predsedníctva strany Spolu, expert na dopravu a hospodárstvo Martin Pekár.
Zároveň podotkol, že jediné riešenie je nájsť konsenzus na úrovni celej Európskej únie (EÚ). Treba tlačiť na to, aby sa staré vozidlá likvidovali v krajinách, kde boli prevažne využívané a neprevážali sa do chudobných regiónov sveta.
„Ak sa tak neurobí, tak zo strany EÚ ide o pokrytectvo. Síce budeme vykazovať zníženie emisií v niektorých krajinách, nedôjde však ku globálnemu zníženiu emisií. A to by malo byť hlavným cieľom nášho snaženia,“ konštatuje Pribula. Podľa neho je načase začať sa správať zodpovedne a prestať z chudobnejších krajín robiť smetiská.
Dvojaký meter pre motoristov
Navrhovaná extra emisná daň by sa vzťahovala iba na motoristov osobných vozidiel. Netýkala by sa napríklad prepravných spoločností, ktoré prevádzkou kamiónov či iných nákladných automobilov zaťažujú životné prostredie oveľa viac, ako osobáky.
„Prepravné spoločnosti sú iná téma. Ak si zoberieme kamiónovú dopravu, tá dnes nemá takú škálu možností zmeniť dieselovú motorizáciu na benzínovú či hybridné zariadenia. Tam sa musíme ešte dobre zamyslieť pred tvorbou nejakého zákona, akým spôsobom motivovať dopravcov, aby sa zaoberali tým, že znečisťujú ŽP a zlepšovali svoje technológie natoľko, aby šetrili ŽP,“ spresnil Pekár. Dodal, že v nákladnej doprave je nevyhnutné zaoberať sa efektívnou prepravou nákladu po železnici.
Združenie cestných dopravcov SR Česmad uviedlo, že akákoľvek daň pre dopravcu je vždy náklad navyše. „Slovenskí dopravcovia využívajú nové a ekologickejšie vozidlá a určite nenakupujú staré vraky zo zahraničia. Dnes tak búrame stereotypy, ktoré sme tu mali v minulosti, dôkazom čoho sú moderné a úsporné vozové parky našich dopravcov, spĺňajúce náročné európske environmentálne normy,“ informovala Martina Baumann, hovorkyňa Česmad.
Zároveň dodala, že v zahraničí sa už používajú nákladné vozidlá s elektrickým a hybridným pohonom. To uľahčuje zásobovanie najmä v mestách, kde sa zavádzajú nízkoemisné zóny.
Aká bude výška zdaňovania?
Pri výpočte výšky ročnej dane by sa pracovalo s koeficientom, ktorý udávajú automobilky. Údaj hovorí o množstve vyprodukovaných emisií na kilometer. V akej výške by sa pohybovala vyrubená na daň, Pekár ešte nechcel povedať.
„Dnes výrobcovia áut udávajú mieru znečistenia životného prostredia pri danej motorizácii. My budeme vedieť určiť na konkrétnej motorizácii konkrétny koeficient znečistenia a v tom je základ tej cirkulácie. Táto daň by sa platila raz do roka, podobne ako pri poistke za vozidlo,“ približuje Pekár výpočet daňového zaťaženia.
Výpočet ročnej cirkulačnej dane na základe homologizačných protokolov vozidla však kritizuje ZAP s tým, že nejde o reálne vyčíslenie ekologického dopadu, respektíve produkciu CO2. Zväz tvrdí, že emisie vznikajú výhradne spálením paliva a nie tým, že vozidlo má motor.
„Ak ekologické auto s produkciou 100g/1km CO2 najazdí počas roka 30-tisíc km, tak vyprodukuje 3 tony oxidu uhličitého. Ak menej ekologické auto s produkciou 200g/1km CO2 najazdí tisíc km, za rovnaké obdobie, tak vyprodukuje 200 kg CO2. Z toho vyplýva, že používanie menej ekologickejšieho auta môže byť paradoxne 15x ekologickejšie,“ argumentuje ZAP.
Zároveň cirkulačnú daň vníma zväz ako tlak na vlastníkov vozidiel, ktorí nechajú funkčné vozidlo zošrotovať, ale nebudú si môcť kúpiť nové.
Čoho sa inde zbavujú, my kupujeme
Ďalším z dôvodov zavedenia eko dane je aj skutočnosť, že zo Slovenska sa stáva vrakovisko ojazdených áut zo zahraničia. Autá, ktoré nespĺňajú emisné kvóty na západe, tak putujú na slovenský trh. Nová regulácia v podobe registračnej dane, ktorú presadzuje PS/Spolu, by dovoz takýchto áut znevýhodnila.
Pekár vysvetlil, že autá vyrobené po roku 2014 spĺňajú emisnú normu EURO 6, preto by systém podporoval kúpu aj niekoľkoročných vozidiel, ktorých hodnota je dnes o polovicu nižšia, ako cena nových áut. Je presvedčený, že systém by vyhovoval aj sociálne slabším skupinám obyvateľstva.
„A práve pri týchto vozidlách bude enviro daň nastavená tak, aby ľudí neodrádzala od ich kúpy. Nie každý má dnes na kúpu nového vozidla,“ objasňuje Pekár.
Nová sadzba dane na 3-4 ročné autá by už podľa neho nebola pre kupujúcich likvidačná. V súčasnosti musia Slováci zaplatiť za prihlásenie takéhoto vozidla 300-400 eur podľa jeho výkonu.
„Zároveň máme v pláne zmeniť dnešný systém registračnej dane, ktorá spôsobuje to, že zo Slovenska sa stáva vrakovisko Európy. Čím je vozidlo staršie, tým je daň nižšia. Pre vozidlá staršie ako 16 rokov je koeficient zostatkovej ceny vozidla 0,06!“ konštatuje Pekár.
Na druhej strane ale treba pripomenúť, že podľa Európskeho združenia výrobcov automobilov (ACEA), bol priemerný vek áut jazdiacich po slovenských cestách 13,5 roka. A to je najmenej spomedzi krajín V4.
Výťažok z eko dane pôjde do dotácií
Pekár uviedol, že príjem z ekologickej dane by nebol určený na výstavbu nových ciest a železníc. Vybrané finančné prostriedky by sa vrátili občanom v podobe dotácií na obnovu vozového parku.
„Je to veľmi jednoduché. Ak chcete jazdiť na starom vozidle, budete platiť vyššiu daň. Ale ak sa rozhodnete svoje staré vozidlo, ktoré znečisťuje ŽP, vymeniť za nové, modernejšie a menej zaťažujúce ŽP, tak vybrané zdroje z emisnej dane sa využijú na tieto dotácie. Veríme, že v praxi to bude fungovať, ak sa to dobre odkomunikuje,“ vysvetľuje Pekár.
Koalícia chce použiť škandinávsky model, kedy sa štát do veľkej miery podieľa na modernizácii vozového parku v krajine prostredníctvom investícií a dotácií. Štáty sa v tejto oblasti aktívne zapájajú do obnovy nielen osobných vozidiel, ale aj kamiónov. Výsledkom toho je, že cena elektromobilu podlieza ceny áut so spaľovacím motorom.
„Treba nájsť spôsob, aby cena elektromobilu bola znižovaná štátom tak, aby tieto moderné vozidlá boli dostupné aj bežným občanom,“ objasňuje člen PS/Spolu.
„Určite by som sa zasadzoval o to, aby sa v zákone veľmi detailne odlíšili vozidlá používané za účelom podnikania a vozidlá pre súkromné účely. Rovnako by som apeloval na odstupňovanie jednotlivých poplatkov na základe koeficientu znečistenia, ale hlavne najazdených kilometrov počas predchádzajúceho roka,“ doplnil Pekár.
Čím viac km, tým vyššia daň
Pekár odmieta, že opatrenie by sa najviac dotklo sociálne slabšieho obyvateľstva či dôchodcov. Z malých slovenských dôchodkov je však vylúčené, aby dôchodcovia svoje zastarané vozidlo vymenili za nový model. Zároveň však pripustil možnosť zaviesť aj tzv. šrotovné, aby si ľudia mohli pomocou dotácie zaobstarať vozidlo.
„Ak si zoberieme do úvahy, že dôchodca najazdí 1000 km ročne a niekto 30-tisíc či dokonca až 90-tisíc km, tak aj platiť budú rôznu daň,“ obhajuje člen zo strany SPOLU.
„Odpoveďou je verejná doprava, ktorú máme v programe. Hlavne vo veľkých mestách nie je možné, aby sme všetci sedeli po jednom v autách. Ak chce niekto jazdiť autom a potrebuje ho využívať pri každodennej rutine, náklady rastú. Našim cieľom je skvalitniť integrovanú dopravu a presvedčiť ľudí, aby presadli do verejnej dopravy, čím by sa im znížili aj náklady na cestovanie,“ reagoval Pekár na navýšenie poplatkov a nákladov na prevádzku starších áut zavedením ekologickejšej alternatívy benzínu E10.
Zároveň dodal, že ak si chce niekto kúpiť auto s normou EURO 3, teda vyrobené okolo roku 2000, jeho prevádzka má negatívny vplyv na životné prostredie, ale aj ľudské zdravie. To podľa neho v konečnom dôsledku znamená, že štát musí vynakladať väčšie výdavky na liečenie respiračných či nádorových ochorení.
zdroj: webnoviny.sk
foto: shutterstock.com
Odpovedalo 348 ľudí
