Renault Safrane môže byť pre niekoho autom dvoch tvárí. Relatívne veľká modernizácia v roku 1996 totiž zmenila jeho prednú masku so svetlami, nárazníky, ale aj kapotu a ďalšie vonkajšie detaily do tej miery, že môže byť mnohými považovaný za iný model.
Konkurencia aj z domácej „záhradky“
Rovnako ako R25, ani Safrane nie je klasický trojpriestorový sedan. V skutočnosti máte pred sebou veľmi praktický liftback s veľkým vstupom do batožinového priestoru vďaka výklopnému zadnému oknu. Háčik bol v tom, že toto riešenie v 90. rokoch zákazníkov vo vyššej strednej triede veľmi neoslovovalo.
Okrem veľmi silnej nemeckej konkurencie otravovala veľkému Renaultu život aj domáca produkcia, predovšetkým potom Peugeot 605 či Citroën XM. Safrane sa však do pamäti fanúšikov vryl vďaka jednej špeciálnej verzii, o ktorej si ešte niečo povieme.
Rôzne výbavy reprezentovali verzie s označením RN, RT či RXE. Automobilka neskôr tieto varianty zrušila, pribudli však špeciálne edície. Už v štandardnej výbave mal Safrane napríklad ABS a od roku 1994 aj predné airbagy. Klimatizácia bola zo začiatku v sérii len pre vyššie línie ako RXE.
Motory
Základnou pohonnou jednotkou bol štvorvalcový dvojliter s výkonom 77 kW (105 koní), k dispozícii bol aj s 3-ventilovou hlavou či s objemom zväčšeným na 2,2 litra. Písali sa 90. roky, takže aj Renault ponúkal trojlitrový vidlicový šesťvalec, tento konkrétne mal 123 kW (167 koní) a išlo ešte o pôvodnú V6 vyvinutú v spolupráci s automobilkami Peugeot, Renault a Volvo. Aj preto motor niesol interné označenie PRV.
.jpg)
.jpg)
Vznetové motory zastupovali dva štvorvalce s označením 2.1 a 2.5 dT, oba s preplňovaním. Sériovo boli dostupné s 5-stupňovým manuálom, za príplatok ste mohli mať väčší agregt i so 4-stupňovým automatom. Po modernizácii sa ponuka zmenšila. Vidlicové šesťvalce boli dostupné už len s automatickou prevodovkou, v roku 1996 však pribudol 2,5-litrový zážihový päťvalec, pôvodom od Volva. To najlepšie však Francúzi predstavili vo februári 1993.
Safrane Biturbo
Základom sa stal motor Z7X, teda trojlitrový V6. Úpravca Hartge pomohol k dopingu v podobe dvoch turbodúchadiel KKK, konštruktéri upravili vstrekovanie a pribudlo elektronické zapaľovanie. Aj vďaka emisným normám a hlavne slabo nadimenzovanej prevodovke (stále 5-stupňový manuál) museli v Renaulte výkon z pôvodnej hodnoty viac ako 221 kW (300 koní) znížiť na prijateľnejších 193 kW (262 koní) a 365 Nm.
K tomu pribudol pohon všetkých kolies a zrazu tu bol skutočne rýchly Renault. Na M5 či E500 to síce nestačilo, ale 540i či E420 ho v bežnej premávke zo spätných zrkadiel nestriasli. Zrýchlenie z 0 na 100 km/h prebehlo za 7,2 sekundy a maximálka poskočila na elektronicky limitovaných 250 km/h.
Úpravami prešiel tiež podvozok, brzdy a auto dostalo odlišný bodykit, o ktorý sa postaral druhý nemecký úpravca Irmscher. Do série sa dostali kožené sedadlá či dvojzónová automatická klimatizácia. Zaujímavosťou bol takzvaný check control, ktorý upozorňoval na rôzne problémy hlasovo, nie len pípnutím či vizuálne.
Dnes je ho ako šafránu
Vďaka extrémne vysokej cene sa nie je čomu čudovať, že celkovo vzniklo len 806 kusov. Situácia na trhu je dnes pre Safrane žalostná. Aj tých pár áut, ktoré ešte jazdia, sú väčšinou v zlom stave. Nie ani tak kvôli korózii, ale skôr kvôli zanedbanej údržbe. Ak sa niekde objaví na predaj Biturbo, pod 10 tisíc eur ho prakticky nekúpite. Vyhľadávaným veteránom Safrane zatiaľ nie je, pritom by si to zaslúžil.
