Hyperloop na Slovensku je potvrdený. Postaviť ho majú do konca roka 2020.
Na Slovensko prišiel šéf HTT Dirk Ahlborn a stretol sa so zástupcami rôznych súkromných spoločností, ale aj ministerstiev a Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu. Tiež nevynechal návštevu viacerých univerzít. Alhborn bol po návšteve Slovenska nadšený a vychválil našich podnikateľov, ale aj študentov a ochotu ministerstiev. Že by to so Slovenskom nebolo až také zlé?
„Zvažujeme možnosti, ktoré Slovensko môže projektu ponúknuť,“ povedal Ahlborn. Slovenskí predstavitelia sa so šéfom HTT dohodli, že preskúmajú možnosti a výhodnosť projektu. Dnes je už jasné, že Ahlborn si vybral pre realizáciu projektu Slovensko. Potvrdil to na technologickej konferencii South by Southwest v Texase. Podľa pôvodných informácií má 50% projektu financovať slovenský štát. Zvyšok doplatí HTT. V tomto štádiu však nepoznáme detaily a je možné, že do financovania sa zapojí aj Európska únia, prípadne Rakúsko a Maďarsko.
Doprava Hyperloop predstavuje kapsule, ktoré sa pohybujú rýchlosťou presahujúcou 1200 km/h v potrubiach. Systém funguje na podobnom princípe ako levitujúce vlaky MagLev, čiže nedochádza k stratám pri trení. Prepravné kapsule nespomaľuje ani vzduch. V potrubiach má byť vákuum. Kapsule budú určené na prepravu tovaru, ale aj pasažierov. Energiu potrebnú pre pohon kapsule majú zabezpečiť solárne panely priamo na potrubí. Kapsule bude nadnášať elektromagnetické pole a magnetické zrýchľovače sa majú starať o akceleráciu. Hyperloop navyše spotrebuje len 10% vyrobenej energie, zvyšok má distribuovať do siete. Všetko je však v štádiu výskumu a vývoja. Negatívne ohlasy dokonca hovoria o tom, že technológia nebude v realite fungovať.
V súčasnosti realizujú myšlienku Elona Muska dve spoločnosti HTT a Hyperlopp Technologies.
Spoločnosť Hyperloop Technologies už začala s výstavbou testovacej dráhy v USA.
Projekt Hyperloop má konkurovať cestovaniu lietadlom, vlakom, či autom. Jeho úspešnou realizáciou by ľudia šetrili nielen čas, ale aj životné prostredie, je totiž energeticky úsporný. “Vyriešil by narastajúci problém znečistenia ovzdušia a zároveň aj stúpajúci počet áut na cestách,” uviedol Ahlborn.
HTT tvrdí, že cestovanie medzi Bratislavou a Viedňou by sa malo skrátiť na 8 minút. Cesta do Budapešti by mala zabrať 10 minút. Spoločnosť dokonca naznačila, že existuje možnosť prepojenia Košíc a Bratislavy. Všetky tri možnosti sú vlastne len možnosti. O tom, či projekt vznikne, je ešte predčasné hovoriť. No je úžasné, že podobný projekt by mohol vzniknúť na Slovensku.
V súčasnosti nie je žiadny systém hyperloop v prevádzke, ale spoločnosť plánuje postaviť 8 kilometrovú testovaciu dráhu a prototypy kapsúl v Kalifornii. Práve na Slovensku by tak mala byť prvá komerčná prevádzka. Šibeničný termín dostavby o 4 roky sa môže zdať naozaj pritiahnutý za vlasy, ale podľa spoločnosti dokážu dráhu budovať rýchlejšie ako vysokorýchlostnú železnicu. Jednotlivé moduly netreba vyrábať priamo na mieste, ale stačí ich doviesť a zmontovať dokopy. Ahlborn dokonca tvrdí, že stavba potrubia je lacnejšia ako stavba trate pre rýchlovlak.
A prečo práve trasa Budapešť – Bratislava – Viedeň? Mestá sú blízko pri sebe a budovaniu trati neprekáža komplikovaný terén. Navyše mestá nespája žiadny rýchlovlak.
