Liatinová pocta zakadateľovi značky Adamovi Opelovi pred fabrikou v Russelsheime
Bicykle z Rüsselsheimu si tiež rýchlo získali popularitu. Do polovice 20. rokov dvadsiateho storočia sa Opel etabloval ako najväčší výrobca bicyklov na svete. Medzičasom portfólio produktov rozšírili aj motocykle. História výroby áut Opel sa začala v roku 1899, čím sa Opel stal druhým najstarším automobilovým výrobcom v Nemecku po značke Daimler-Benz.
Na jeseň 1902 Opel predstavil automobil „Lutzmann motorcar patent“ s motorom 10/12 HP. Už v roku 1906 celkový vyrobený počet prekročil hranicu 1000 kusov. Do roku 1914 Opel predbehol všetkých konkurentov a stal sa najväčšou automobilkou v Nemecku. Značka si vytvorila dobré meno ako výrobca obľúbených a dostupných áut ako modely „Doktorwagen“ (1909) alebo „Püppchen“ (1914). Tieto položili základy filozofie značky Opel poskytovať kvalitné, spoľahlivé a dostupné vozidlá pre široký okruh zákazníkov.
Opel mal v Európe prvú linku na výrobu áut už v roku 1906.
V 20. rokoch minulého storočia sa po prvý raz prejavil priekopnícky duch značky Opel. Je to éra modelov „Laubfrosch“ (rosnička) a „Rakete“ (raketa). Malý automobil s typovým označením 4/12 HP dostal prezývku „Laubfrosch“ (rosnička), pretože mal karosériu štandardne nalakovanú svetlo zelenou farbou pripomínajúcou žabu. V roku 1924 Opel ako prvý automobilový výrobca v Nemecku začal používať výrobný pás. V tom období značka začala experimentovať s raketovým pohonom, čím vzbudila veľkú pozornosť verejnosti. Napríklad v roku 1928 automobil Opel s raketovým pohonom vytvoril nový rýchlostný rekord pozemných vozidiel na pretekovom okruhu Avus v Berlíne. Fritz von Opel dosiahol rýchlosť 238 km/h, ktorá bola v tých časoch takmer nepredstaviteľná. O rok neskôr sa Opel vzniesol na oblohu: Klzák Opel-Sander RAK1 s raketovým pohonom odštartoval z trávnatej plochy letiska Rebstok vo Frankfurte, čo bol historicky prvý úspešný let pilotovaného lietadla s raketovým pohonom.
Legendárny model 4/12 HP Laubfrosch z roku 1924
Rok 1929 znamenal začiatok zložitého obdobia pre automobilový priemysel. V dôsledku globálnej hospodárskej krízy stratili prácu milióny ľudí, svetová ekonomika skolabovala ako domček z kariet. No Opel rýchlo reagoval a našiel si silného partnera v americkom automobilovom gigante General Motors. Automobilový výrobca z Rüsselsheimu dokázal skonsolidovať svoju pozíciu na trhu a v roku 1935 prekonal symbolickú hranicu výroby 100 000 automobilov ročne. Popri osobných modeloch sa na trhu veľmi dobre uplatnil aj nový ľahký a stredný nákladný model „Blitz“ (blesk), ktorý sa vyrábal v novo vybudovanom závode Brandenburg. V tom čase Opel predstavil významnú technickú inováciu: Model Olympia bol prvým nemeckým sériovo vyrábaným automobilom s oceľovou samonosnou karosériou. O rok neskôr značka položila základ pre 75-ročnú históriu úspechu v kompaktnej triede, ktorá trvá dodnes. Začal sa vyrábať prvý model Kadett, ktorého takmer neprerušená tradícia vyústila do aktuálneho typu Astra. V roku 1936 bol Opel najväčším automobilovým výrobcom v Európe s ročnou produkciou vyše 120 000 vozidiel.
Prvý automobil Patent motorcar Lutzmann system z roku 1899 urobil z Opela druhého najstaršieho výrobcu áut v Nemecku.
Po skončení II. sv. vojny, počas ktorej bola civilná výroba zastavená, Opel obnovil produkciu v období povojnovej rekonštrukcie Nemecka. Tzv. nemecký hospodársky zázrak v 50. a 60. rokoch dvadsiateho storočia je nerozlučne spojený mnohými modelmi Opel ako boli Olympia, Olympia Rekord, Rekord P1 a Kapitän. Okrem toho malo mnoho domácností v tom čase chladničky Opel „Frigidaire“. V roku 1962 pri príležitosti 100. narodenín značky Opel otvorili druhý výrobný závod značky v meste Bochum, kde sa vyrábal nový typ Kadett. V nasledujúcom období sa zrodilo množstvo typov modelov, ktoré upevnili športovú a emocionálnu reputáciu značky Opel ako legendárne kupé Commodore, Manta a GT. Opel bol silne zastúpený aj vo vyššom segmente prestížnym programom KAD (Kapitän, Admiral, Diplomat), ktorý neskôr nahradila limuzína vyššej strednej triedy Senator a kupé Monza.
Opel svojho času experimentoval aj s prúdovými motormi.