Aj keď sa sériová výroba tohto auta oficiálne začala až v roku 1978, prvé testovacie prototypy sa na ceste ukázali už koncom roka 1975. Práve trojročné doťahovanie do sériovej podoby ukazuje na dôležitosť, akú projektu Rusi prikladali. A nielen technickú, šlo predovšetkým o politickú záležitosť, výstavná skriňa celého Východného bloku totiž mala Američanom ukázať, že aj v tejto oblasti ťahajú za kratší koniec. V skutočnosti to tak pravdepodobne nebolo, no v naháňaní strachu bol ZIL 4104 násobne efektívnejší, než Cadillac na slobodnejšej strane sveta.
Sedemmiestny ZIL 4104 dokázal z 0 na 100 km/h zrýchliť za 13 s.
Práce na novej super-limuzíne sa začali už v októbri 1974, začiatkom nasledujúceho roka boli k dispozícii prvé výkresy, hlinený model a koncom roka 1975 už aj prvých päť prototypov. To len dokresľuje, ako rýchlo sa aj v Rusku dalo pracovať, ak bol vyšší záujem. Celé nasledujúce roky doťahovali konštruktéri automobilky ZIL (Zavod Imeni Lichačeva) auto do sériovej podoby, aby ho mohli koncom roka 1978 konečne poslať do malosériovej výroby. Pri celkových rozmeroch 6339 x 2086 x 1500 mm šlo o poriadny kus auta (podotýkam, že šírka 2086 mm platí bez vonkajších spätných zrkadiel). Na jeho pohon slúžil benzínový osemvalec 7.7 V8 (vŕtanie x zdvih 108 x 105 mm), ktorý pri kompresnom pomere 9,3:1 zo seba vydoloval 231 kW (314 k). Cez trojstupňovú automatickú prevodovku poháňal zadné kolesá a prezidentský ZIL rozbehol na 190 km/h. V roku 1978 to bola nepredstaviteľná rýchlosť, na ktorú nemali v Rusku prakticky ani vhodnú cestu. Aby to však vedel vodič vôbec ubrzdiť, auto vybavili vzduchom chladenými kotúčovými brzdami na oboch nápravách (vpredu priemer 292,2 mm, vzadu až 315,7 mm), parkovacia brzda bola bubnová (bubon bol uprostred zadnej kotúčovej brzdy). A hmotnosti? Tiež z rekordných sfér, pohotovostná 3 335 kg a celková 3 860 kg! Fabrika hovorila o priemernej spotrebe 22 l/100 km, vodiči v praxi potvrdzovali skôr čísla niekde okolo tridsiatky (motor jazdil na benzín s oktánovým číslom 93).
ZIL si na palube viezol 120 l benzínu, malo mu to stačiť na dojazd 545 km.
Musel byť schopný uniknúť
ZIL 4104 bol od začiatku konštruovaný tak, aby bol v prípade potreby rýchleho úniku schopný držať krok s osemvalcovými Volgami KGB rozmiestnenými v prezidentskej kolóne. Jeho motor preto dokázal takmer štyri tony dostať na 100 km/h za 13 s (vtedy neuveriteľná hodnota) a o dobrú priľnavosť sa starala predná lichobežníková náprava odpružená torznými tyčami. Zadná tuhá náprava mala špeciálne pozdĺžne listové pružiny s plastovými vložkami medzi listami znižujúcimi trenie. Balónové 15-palcové pneumatiky mali predpísané tlaky 210 kPa vpredu a 230 kPa vzadu a boli schopné odolávať obrovskej mechanickej námahe počas rýchlej jazdy. Technickou zaujímavosťou je rámová konštrukcia podvozku schopná odolať silnému bočnému nárazu.
„Čierny doktor“
Zaujímavou epizódou života prezidentského ZIL-u, bola jeho kombi modifikácia 41042. Šlo o prezidentský zdravotnícky špeciál so zodvihnutou strechou, ktorý bol vždy v zálohe pre potrebu super rýchleho transportu prominentov do vybranej nemocnice. Zaujímavosťou bolo, že auto v prípade potreby viezlo okrem prominentného pacienta aj osobného strážcu, vodiča a až troch lekárov, všetci pritom nosili výlučne čierne uniformy (vrátane spomínaných lekárov aj vodiča). Dôvod bol pritom veľmi zaujímavý a logický zároveň, v čiernom aute s čiernymi sklami boli osoby v čiernom zle zamerateľné a identifikovateľné. Auto s americkým kódovým označením „Black doctor“ sa okrem iného vyznačovalo aj pravou kožou potiahnutým a bohato čalúneným mäkkým nosidlom.
"Black doctor" viezol okrem pacienta aj ochranku a celý tím špičkových lekárov.
ZIL 4104 prechádzal postupnými modernizáciami, takto vyzeral v roku 1988. Celkovo vzniklo údajne len okolo 200 kusov modelu 4104.
Poslednú modernizáciu absolvoval pôvodný ZIL 4104 v roku 1994. To sa už nad ZIL-mi zmrákalo a ich pozície postupne nahrádzal Mercedes-Benz.
ZIL 41044 Kabriolet (1981)
