Na zozname fetišov socializmu osobitné miesto patrí svojím spôsobom priekopníckemu modelu, ktorý prišiel oveľa skôr, ako napríklad prvé európske MPV Renault Espace. Škoda s dnes už magickým kódom 1203. Slávnostnú výstavnú premiéru absolvovala v polovici septembra 1968 na strojárskom veľtrhu v Brne. Jej úvodnú slávu určite zatienili konvoje, ktoré vstúpili na československú pôdu ešte v auguste a priviezli úplne inú pancierovanú techniku. Dovolím si tvrdiť, že každý obyvateľ Československa sa s touto nevyspytateľnou dodávkou stretol – či už pri pôrode, v chorobe, alebo tesne po smrti. V priebehu života sme sa vozili tisícdvestotrojkou v úprave mikrobus, materiál na stavby vozil obetavo slabučký valník a rôznorodý pracovný náklad rozvážali montážne verzie...
Socializmus na kolesách
Na príbehu modelu Škoda 1203 môžeme pekne sledovať špecifiká hospodárstva s centrálnym plánovaním v povojnovom Československu. Samotný vývoj trval hádam 12 rokov, za čo by sa nemusel hanbiť žiaden súčasný výrobca automobilov s ultramodernými technológiami. Karoséria bola koncipovaná dosť moderne a novátorsky – dnes by sme ju označili pojmom jednopriestorová. Trochu problém bol, že v tom jednom priestore bolo všetko: vodič, spolujazdec, motor aj posádka.... Bezpečnosť už taká famózna nebola, o deformačnej zóne a ochrane nôh vodiča nemohlo byť ani reči. Od prvých návrhov však bolo jasné, že pôde o bezkapotovú „trambusovú“ koncepciu. Už táto karoséria bola samonosná, teda nestála na podvozkovom ráme, čo vzhľadom na roky, v ktorých ju kreslili, bol celkom krok dopredu. Ani použitie „koncernových“ komponentov by sme dnes vlastne nemohli vyčítať. Medzi nimi konštruktéri siahli aj po osvedčenom štvortaktnom štvorvalci z modelu Š 1202. Motor OHV s objemom 1221 kubických centimetrov poskytoval výkon približne 48 koní (35 kW), čo sú hodnoty ako z rozprávky. Rovnako rozprávkový je aj krútiaci moment 88 Nm – na dve tony akurát. :)
Tisícdvestotrojka s úspechom využívala prvky prístrojovej dosky aj zadné svetlomety z modelu Škoda 1000 MB, neskôr to boli, samozrejme, modernejšie prvky Škody 100.
FOTO: Škoda
Socialistické MPV hrdo cválalo takmer 100 kilometrovou rýchlosťou, za čo si zapýtalo skromných cca 11 litrov. V základnej karosárskej verzii bolo riešenie vlastne celkom praktické – popri dvojici predných dverí prístup do zadnej časti oddelenej čiastočne presklenou stenou s objemom vyše päť kubických metrov umožňovali jedny širšie na pravom boku (samozrejme, nie posuvné) a zadné, ktoré boli horizontálne delené na dve časti. No prosím!
Príbeh výroby sa v závode vo Vrchlabí skončil v roku 1981, pričom na svet prišlo takmer 70-tisíc kusov. No a potom sme štafetu výroby tejto úžasnej exkluzívnej dodávky pre naše zemepisné šírky prevzali na Slovensku. V Trnavských automobilových závodoch ju vyrábali - a toto je už naozaj šokujúce – do druhej polovice 90. rokov. Osobne sa pamätám, že keď sa postupne strácala z našich ciest, s úspechom ju využíval ešte štátny podnik ZARES, ktorý v nej prevážal hrable a rýle, a Slovenská televízia, ktorá v nej vozila televízne štáby a kamery.... Chvalabohu, toto je už nenávratná história.
