Dnes si na naftové Uno D spomenie len málokto a ešte menej ľudí si vie vôbec predstaviť, aké nadšenie v roku 1983 vyvolalo. O to väčší obdiv si dnes tento praktický Fiat zaslúži, venujme mu preto aspoň malú pripomienku. A hoci kedysi patril k bežnému koloritu európskych ciest, dnes už prakticky neexistuje. Navyše krásne ilustruje, ako ďaleko sa posunul nielen vývoj naftových áut, ale aj očakávania zákazníkov v segmente malých áut. Zaspomínajme teda, z čoho sme pred 40 rokmi padali na zadok.
Celkové rozmery Una D boli 3644 x 1548 x 1432 mm. Mal 800 kg a utiahol brzdený príves ťažký 900 kg.
Auto roka 1984
Fiat Uno bolo v polovici osemdesiatych rokov skutočne kráľom ciest. Užívalo si totiž titul Auto roka 1984, ktorý bol o to sladší, že v ňom tesne porazil Peugeot 205 (346 bodov Fiat, 325 bodov Peugeot). Pre Francúzov to vtedy bolo obrovské sklamanie, najmä preto, že tretí v poradí, VW Golf II už zaostal výraznejšie a získal len 156 bodov. Fiat navyše dokázal z titulov takmer vždy náležite vyťažiť a jeho predaje utešene rástli.
Nafta vonia všetkým
Podiel naftových osobných áut na ich celkových predajoch v prvej polovici osemdesiatych rokov z roka na rok utešene narastal a len v samotnom Taliansku tvoril v čase predstavenia Una takmer 20 %. A to bolo dostatočne motivujúce, aby s tým Turíne niečo urobili. A veru aj urobili – postavili naftový Fiat Uno D. Ten sa od benzínových verzií navonok líšil len označením D na veku kufra, pod kapotou však ukrýval maloobjemový naftový štvorvalec s objemom 1,3 l a max. výkonom 33 kW pri 5000 ot./min. V tom čase šlo o mimoriadne moderný liatinový motor, ktorý zo seba vydoloval 74,5 Nm pri 3000 ot./min.. Mal rotačné vstrekovacie čerpadlo Bosch, nepriame vstrekovanie do komôrky a niekoľko inovatívnych riešení, na ktoré vtedy nemala konkurencia odpoveď. Len pre dokreslenie doby, jedným z predajných argumentov marketingu bolo aj to, že jeho žeraviace sviečky dosiahnu prevádzkovú teplotu už 7 sekúnd po otočení kľúčom v zapaľovaní. Taká to veru bola doba. Komu to nestačilo, toho Fiat omráčil až päťstupňovou manuálnou prevodovkou alebo priemernou spotrebou len 5,8 l/100 km. V porovnaní s rovnako výkonnou benzínovou verziou Uno 45 (motor 0,9 l) síce pribral 100 kg (jeho pohotovostná hmotnosť bola aj tak len 800 kg), aj napriek tomu však dosiahol až 140 km/h. Len zrýchlenie 0-100 km/h za 20,6 s nebolo z najrýchlejších (benzínové Uno 45 to zvládlo za 17,5 s).
Atmosférický naftový motor s kompresným pomerom 20:1 si vyžiadal obrovský akumulátor s kapacitou až 55 Ah. Uno D dostalo aj protihlukovú izoláciu kapoty a priečky medzi motorom a kabínou.
Dnes pôsobia parametre Una D úsmevne, nehovoriac o akustike v kabíne a jeho celkových proporciách, pred 40 rokmi však nielen v ČSSR predstavovalo stelesnenie nedosiahnuteľného sna. V roku 1983 sa ho dočkali len vybrané krajiny (ako prví Francúzi, kde šiel po krku spomínanému Peugeotu 205), väčšina Európy však mala s naftovým Unom D tú česť až od februára 1984. Na Slovenských cestách sa výraznejšie rozšírilo až po revolučnom roku 1989 (dovtedy sa k nám Uno dostávalo prakticky le prostredníctvom Tuzexu), vo väčšine prípadov však už šlo o unavený jazdený kus, ktorého technická kondícia ani náhodou nezodpovedala niekdajšiemu stavu nového Una D po zjazde z výrobnej linky. Aj tak si však získalo srdcia mnohých motoristov, ktorí naň dodnes s láskou spomínajú.
