V tomto článku vás nejdem nudiť celým pozadím vývoja superauta prepisujúceho dejiny, ani presným výpisom jeho fascinujúcich technických údajov, ide mi skôr o pripomienku toho, že sa na svete ukázalo presne pred tridsiatimi rokmi. Presnejšie 14. septembra 1991, teda v roku 110. výročia narodenia zakladateľa značky, Ettore Bugattiho. Okamžite sa tým zaradilo medzi vtedajšiu smotánku a na pár rokov sa spolu s Jaguarom XJ220 a neskôr aj McLarenom F1 vyhrievalo na výslní pozície automobilového božstva. V prvej polovici deväťdesiatych rokov nesmel plagát Bugatti EB110 GT chýbať v žiadnej detskej izbe či poriadnej dielni.
Bugatti EB110 GT predstavovalo symbol totálneho bohatstva. Kto ho chcel, nestačili mu len peniaze na auto, musel mať aj zodpovedajúce postavenie v spoločnosti a potrebný imidž.
Tajný agent Volkswagenu
Zabudnite na značku Bugatti, ako ju poznáme dnes. V roku 1991 nikto nemal ani len tušenia, že jedného dňa skončí v rukách koncernu Volkswagen, napriek tomu boli jej ambície hádam ešte vyššie, než dnes. Vtedy ešte Bugatti spadala pod patronát spoločnosti Bugatti International SA sídliacej v Luxembursku (presnejšie povedané, Bugatti International SA vlastnila 65 % akcií Bugatti Automobili SpA sídliacej v Taliansku). Skrátka a dobre, vtedajší akcionári sa zhodli na tom, že značke Bugatti vrátia pôvodný lesk a postavia niečo výnimočné. Niečo, čo prekoná hranice. Po dlhom a neuveriteľne drahom vývoji sa im to nakoniec podarilo – predstavili model EB110 GT. Teraz trochu preskočím a rovno prezradím, že náročný vývoj im nakoniec zlomil väz, spôsobil finančné problémy, bankrot a ponuku Bugatti na predaj. Až teraz na scénu nastupuje VW s dostatočným kapitálom a Bugatti nakoniec končí v jeho rukách. EB110 je tak v podstate „tajným agentom“, ktorý zlikvidoval vtedajších vlastníkov a značku nasmeroval do náručia VW.
Prototyp z roku 1990 sa maskoval do výzoru konkurenčného Lamborghini Diablo.
Stanzaniho V12 Quattro-turbo
A teraz trochu o tej technike. Bugatti EB110 bolo výnimočné z každého pohľadu, po stránke obchodnej, marketingovej aj technickej. Jeho vývoj zastrešila externá spoločnosť Tecnostyle, kde si EB110 vzal pod patronát legendárny horkokrvný Paolo Stanzani. Auto dostalo pohon všetkých kolies (vtedy pri superšportoch veľmi prekvapujúca koncepcia) a pred zadnou nápravou pozdĺžne uložený benzínový motor 3.5 V12 60V. Agregát s päťventilovou technikou prepĺňali až štyri turbodúchadlá (každé tlačilo vzduch do troch valcov) a v roku 1991 produkoval vesmírnych 412 kW (560 k). Napriek turbodúchadlám vo výfuku pritom točil viac ako 8000 ot./min. (pri vŕtaní 81 mm mal zdvih len 57 mm). Max. krútiaci moment 612 Nm pritom zo seba vydoloval už pri 3750 otáčkach. Zaujíma vás, aký dlhý remeň hnal v tak zaujímavom motore rozvody? Všetko bolo trochu inak, prenos od kľuky k štyrom vačkám tu zabezpečovala zložitá sústava ozubených kolies. Ozaj, rotory obrovských turbodúchadiel malo Bugatti EB110 uložené v guľôčkových ložiskách (už v roku 1991!). Skrátka drahý konštruktérsko-technologický vesmír.
Športovejšia verzia EB110 SS mala až 608 k a z 0 na 100 km/h vás dostala za 3,35 s (!).
Dnes je z Bugatti EB110 GT a SS neuveriteľne drahá zberateľská záležitosť a pripomienka toho, ako ďaleko boli pred tridsiatimi rokmi možnosti vtedajších konštruktérov. Tak zaspomínajte s nami aspoň pri niekoľkých fotkách z galérie.
Z analógového rýchlomera ciachovaného do 400 km/h padali na zadok nielen mladí chlapci, ale aj ich dospelí otcovia.
